World of Nero
1. 9. 2023
Sloboda
sloboda hovorí milujte sa a množte,
každý lásky púčik jak rozkvet,
ale najskôr treba demonštrovať - teda zbaviť monštier,
až potom naozaj môžte,
idi na chuj odkázať moskve,
ja sa zatiaľ pridám k tej troške,
čo ovláda svet,
do tých špinavých bažín norím sieť,
a ťahám
svine dobre oblečené kým sloboda je nahá,
každého čo nájdem vyhodím z okna - aha,
jedna šesť jedna osem, defenestrácia praha.
sloboda reže ako črepy skla,
podľa toho vieš že si to prepískla,
modriny skrývaš, ako kvety zla,
adresu sa márne snažíš prepísať,
kým tá sieť nájde tvoj happy squat,
zo zlého sna sa zobudíš nadránom,
v byte a niekto niečo hľadal v ňom,
hladko vydrbal s tvojím alarmom,
nie nadarmo je prvá dávka zadarmo,
sloboda je horiaci strom, bez listov,
ja som vedel že som to s ňou prepískol,
keď tatko odišiel pre cigy ale vrátil sa pre pištol,
sloboda láka a smeje sa jak mefisto,
keď si si myslel že sa dá žiť na nečisto,
v rukách sa to rozpadlo a teraz lepíš to,
nepriateľov si drž pri tele, kým ich neni sto,
vnútri sme rovnakí jak tisíc rokov pred kristom,
sú len dve istoty v živote a jedna sa stala neistou,
sloboda je smrť, láska je cesta, pre mnohých,
ortopedické vložky nie sú sloboda pre nohy,
ale hladáme ju odkedy sme vyšli z delohy,
keď zobudíš sa v posteli a nič ťa nebolí,
tak je to preto že si čerstvo nebohý,
a najviac ťa serú veci čo nikdy neboli,
sloboda je možnosť byť k sebe férový,
prerobiť svoj život, skôr než na ňom prerobíš,
ale zabudol si na iných a tak sa to nerobí,
sloboda je posledná výstraha aby si dvihol riť,
a preusporiadal svoj rebríček priorít,
skôr než sa z neho stane plán ako sa priopiť,
sloboda je nájsť cieľ, tam kde si ho vytvoríš,
sloboda je cieľ a cieľ je cesta a každý vták si to švitorí,
nájsť cieľ je ťažké, len vtedy keď tvoj cieľ je klitoris,
sloboda mať mentálnu kapacitu ako trilobit,
sto dvadsať dva miliónov rokov hniloby,
ale iba jedna šanca, niečo z nej vyloviť,
sloboda si nájde skrýš, tam kde ju nakreslíš,
sloboda vypnúť hlavu a zabudnúť na prestíž,
ale v hlave máme miesto iba pre troch najlepších,
keď medzi nich nepatríš, môžeš to rovno zavesiť,
ísť sa živiť tým, čo ti spadlo medzi klávesy,
ale kým máš hlavu, v hlave myslíš, a v hlave si.
sloboda je rozhodnutie, že dnes zvolíš nenávisť,
sloboda slova na sieti z ktorej sa nedá vyjsť,
čím dlhšie sa pozerám a čím viac toho preklikám,
tým som presvedčenejší, že neni kam,
čím viac chcem preč, tým hlbšie do nej prenikám.
sloboda je velký pán, velikán, letí ako vyjebaný pelikán
21. 3. 2023
Phetch (k narodkám)
31. 8. 2022
Slam [Letavy 2022]
Sára a/alebo Sandra (Letavy 2022, výpredaj nápadov)
na tričku mala kresleného vandala,
opálená, strapatá, potetovaná že vyzerala jak mandala,
zahorel som za ňou á la Jan Palach,
šelma horúca jak sauna a svalnatá,
vraj skákala po skalách, keď bola malá,
a tolko chýbalo aby sa polámala,
ale aspoň sa sama naučila padať,
poskúšala všetko, veď kým je ešte mladá,
samba, tantra, kravmaga,
a ako podojiť hada,
nevieš či sa chce hladkať, hladať, alebo hádať.
hakuna matata, aj kuna ma tata,
lebo keby mala kuna nemala tata,
tak neni malá kuna,
ked nemala tata,
tak nemala kde bývať,
tak sa nakakala ku nám,
spoločná kúpeľňa je humáč,
umy sa ešte raz, lebo tu máš chumáč.
mala vlastný svet, jak Herbertova Duna,
keby mala mačku, volala by sa Luna,
ale od mala mala sen, že má labradora menom Chára,
haraší aj našim, keď ju vidia jak hára,
v šatách z čias, keď bola tenká jak čiara,
ale ona nie je žiadna nána,
špekulovala, či by bola tak žiadaná,
aj keby bola zadaná,
tak osedlalalaa,
taxikára-Taliana,
majstra maliara,
pána vladára
aj toho čo zvláda náklaďák,
všetko čo mala, im ukázala…
dala im viac jak Pamela za mlada,
jej umelecké meno bolo Ada á la rajská zahrada
jej oblúbene mesto bolo Fuk-ušima,
mala motorku a helmu s mačacíma ušima,
len si na ňu spomeniem a suší ma,
dodnes neviem presne, no tuším že tušila,
že každý mal pocit že ju musí mať,
už nikto nevie kde všade sa túlala,
no jej stehná vždycky boli úlalá,
šúlala na nich špeky,
z ktorých šúlal som sa veky,
mám hlas jak meky a na sebe všetky deky,
a potom som taký že kde ste človeky...
ona tancuje dokola jak nočná můra,
a predstavujem si jak ju zbůram,
jak ďaňový ůrad,
dal by som si kůra,
ale nejde nám růra,
v mrazničke je len pízza,
ja si necítim líca,
a bojím sa,
čo sa stane keď postavím sa...
8. 12. 2021
Učím sa (2020)
furt mám pocit, že som tu prvý krát,
to ako fakt, aj ja sa môžem hrať?
okej. tak ja tu niečo mám.
z múdrostí našich otcov a mám,
lebo otcovia si vždy poradia,
a keď nie, tak aspoň poradia nám.
ale len v tom, na čo už máme vek,
a váhu, odvahu a výšku.
a v tom že fakt musíš mať výšku,
lebo iba tak si nájdeš dobrú robotu
svojmu srdcu a hlavne odboru blízku,
no nieže tam ostaneš jak lízať misku,
a snívať o tom, že ti niekto zaplatí výskum.
na čo máš tata, keď nie na to, aby ti povedal, na čo máš?
aby ti pripomenul, že len jeden zo sto
môže byť žán klód van dám, alebo fantomas.
ale choď, dobre sa uč a sám to dáš.
a tak naučil som sa učiť sa, učiť sa, učiť sa,
budovať vzťahy, ale iba ku číslam,
a nepočuť, že sused doma mučí psa,
ale odkedy mám výšku, pomaly učím sa.