Kapitola 7. - Blesk a hostia

Ty už si to videla? -
-Ee. Som zvedavá čo to je. – pokrútila hlavou a odliala z gigantickej fľaše kolu do dvoch pohárov.
Dva poháre. Nero sa pousmial. V telke blikotali logá producentov a úvodné titulky.
-Vyzerá to okej. – Erika si kriticky odpila.
-Zatiaľ hej. Prvé tri minúty celkom ujdú. – prikývol Nero. O chvíľu už sa chechtali na chaotických scénach a chrúmali čipsy.
-Som zvedavý, ako dostane dodávku do tak malej garáže! – ozval sa Nero. Vzápätí garáž skončila v troskách a s Erikou sa kŕčovali vo vankúšoch. Po pol hodine si už Erika musela odskočil po vreckovky. Vďačne presmrkala celý prejav akéhosi prezidenta a potom si privlastnila misku s čipsami. Pre Nero to bola vážna komplikácia, najmä pre to, ako šikovne miskou uhýbala pred jeho rukou. Provokácia.
Úškrn.
Fór v telke. Rehot. Šteklenie. Chichot. Nádych.
Dúšok koly. Úsmev. Poznámka. Smiech. Trápna scéna.
Kŕče. Pohľad. Dvojzmysel. Úškrn.
Blesk. Hrmenie.
Výpadok prúdu.
Ocitli sa utopení v tme, tichu a vankúšoch. Erika zvierala Nerove rameno a on sa potichu chechtal. – Čo je? –
-Čo je ti smiešne? – pípla. Ďalej sa chechtal.
-Čo – je – ti – smiešne? – počul, ako sa jej ústa rozťahujú do úsmevu. Vzápätí ho čosi strhlo medzi vankúše a pod rebrami ho znova šikanovali jej prsty. Šikovne sa mu vykrúcala a unikala jeho rukám, až kým ju nevytlačil z vankúšov a strepali sa pod stolík. Ležali vedľa seba a dýchali si na tvár, okolo nich tmavá obývačka a za oknami obrovská atramentovo čierna postmoderna.
Prvá spod stolíka vykĺzla Erika. Nero si ešte stihol udrieť hlavu. Potom vytiahol Erike z vlasov zatúlaný čips. Potichu sa zasmiali.
-Tak o tomto sa mi ani nesnívalo. – ozvala sa Erika. Nerov kocúr vyhrával Happy Birthday na extrémne rozladenom saxofóne. Nero sa zadíval na Eriku, teda na miesto, kde si myslel, že je: – Mne možno áno. Nespomínam si...
Nahla sa k nemu. Nemuseli ani zavrieť oči.
Saxofón stíchol, kocúr sa schuti nadýchol a spustil novú skladbu. Falošné tóny boli preč a on sa cítil ako malý boh.
Čo malý... ako veľký boh.
Ku kocúrovi pritancovala mačka s krásnymi sivými očami. Saxofón ostal visieť vo vzduchu, hoci hral ďalej. Kocúr s mačkou sa pustili do tanca. Kocúr sem tam zakopol, cica zas občas netrafila rytmus...
Nechali sa unášať chutnou melódiou v malých kruhoch, čo občas pripomínali štvorce a ticho sa smiali búrke tam vonku.
Eriku a Nera oblialo tichučké bzučanie, ako sa prúd vracal do elektroniky. Lampa prekvapene blikla a rozsvietila sa, zatiaľ čo televízor ostal rezignovane zrniť.
Zažmurkali do náhleho osvetlenia. Nero sa pristihol s rukou na jej páse, zatiaľ čo ona mu ju zabudla na stehne.
–Tak už viem, v čom bol ten vtip. – zachichotala sa a zdvihla oči k nemu. Ešte raz ho krátko pobozkala a oprela si hlavu o gauč.
-To potom vieš viac ako ja. – oprel sa vedľa nej.
-To si píš že viem. –
Nero pozrel na ich dlane, čo sa poslušne spojili.
-Tak už nemusím byť raper? – náhle ho pustila.
-Ty nie si?! – zvolala.
Nero dvihol obočie. Odmenou mu bola spleť vlasov v tuhom objatí a jej uchichotaná poznámka: -Tým lepšie!
-Stačí povedať. Ale metlákom nebudem! –
-Nemusíš. Buď sám sebou. –
Chvíľu štvornožky blúdili po miestnosti a zbierali roztrúsené čipsy. Erika znova naplnila misku.
-Chceme to dopozerať? –
-Hm... a vieš kde to skončilo? -
-Ako Harry urobil mokrú čiaru na aute. –
- Jáááj... – vyprskli obaja naraz. Kým Erika naliala kolu, Nero schmatol ovládač a preskakoval scény až po Harryho, ako ští na auto.
-Ale necháš ma dýchať! – vyhlásil, keď liezol do vankúšov k Erike. Prikývla, hoci nie veľmi presvedčivo.
Absurdné vtipy striedali ešte absurdnejšie a nálada sa vrátila k nekonečným explóziám smiechu. Miska skončila opäť v Erikinom lone a jej hlava pohodlne opretá o Nerovo plece.
Búrka vonku pomaly utíchala a film sa nenápadne blížil k prekvapivej pointe, keď Erike zazvonil mobil. Vyskočila z vankúšov, len čo pozrela na displej. Nero vyskočil za ňou, no potom si znova sadol a stopol film. Erika sa ohlásila milučkým Ahoj, no potom jej hlas skĺzol do štandardnej namrzenosti číslo tri a pol.
-Sorry chalani, idete neskoro. Už je dávno po oslave. Čo? Áno, už odišli. Nie. Nie! Ja že klamem? Čo? Neblbni Martin. Čau. Maj sa, čau! –
Zľahka namosúrená sa vrátila k Nerovi. Nestihla ani otvoriť ústa a ozval sa zvonček. Zaťala zuby. Potom zaťala päste. Keď nenašla nič iné, čo by mohla zatnúť, pohla sa k dverám. -Ste fakt dotieraví, jasné?! – oborila sa na osobu pred nimi.
-Čaves! Pozvala si nás na oslavu, tak sme tu, jasné?! –
-Neopič sa, jasné?! Idete neskoro! – vyprskla Erika.
-Ale nie. Ideme práve včas. Náhodou som dobre počul a myslím, že tu zábava ešte len začína. – zasmial sa chalan.
-Huch! – vzdychla si Erika. –Okej. Ale žiadne blbosti! –
Do predsiene sa všuchtalo niekoľko párov topánok.
Erika odbehla do kuchyne a tak sa topánky šuchtali ďalej.
Nero sa neunúval vstať.
-Ale nazdár! – vysoký tmavovlasý chalan k nemu už naťahovať ruku, keď ho zastrelil Erikin výkrik.
-TY SA DOMA NEVYZÚVAŠ?!! –
-Ups. – uprostred obývačky sa vyzul a hodil tenisky do predsiene. Potom podal Nerovi ruku a Nero sa ocitol na nohách. –Tak, šéfe... všetkeho najlepšieho, sily, zdravia, sexu, penazí, však ty vieš jak. – zarehotal sa, masívne mu potriasol rukou, potom mu plesol na dlaň kockatú krabičku.
Vystriedal ho žiarivo svetlý blonďák, modré oči mu aj v šere svietili. Odsalutoval, krátko mu stisol ruku, vyhŕkol –Všecko naj! - , podal mu fľašu a usadil sa na gauč.
Od bucľatej čiernovlasej slečny dostal úhľadný balíček a lepkavú pusu na každé líce a od ryšavého týpka v kraťasoch vyškerenú šálku. Čiernovlasý Martin pomohol Erike so stoličkami a všetci sa usadili okolo krpatého stolíka.
Nero sedel najbližšie k stredu a zarazene sa usmieval na všetky strany. –Ako... ďakujem moc, toto pre mňa ešte nikdy nikto nespravil. Vďaka.– pohľad mu skončil na Erike.
-Mám to otvoriť? – potriasol balíčkom. Prikývli.
Vykľulo sa z neho čierne tričko z lebkami a nápisom Kentus. Zborovo sa zarehotali. Nero na to mohol len zdvihnúť palec.
V kockatej škatuľke od Martina bol zvláštny krém, no nikto nechcel prezradiť, čo to je.
-Tak nech je sranda. – Nero si trochu natrel na líca a čakal čo sa stane. Nič sa nestalo.
Otvorili fľašu. Pripili si, raz, dvakrát a rozbehla sa vtipná debata. O hodinu si Nero znova opakoval mená.
-Martin. Matúš. Dano. Silvia. Erika... –
Sedela vedľa neho a pozerala do stola. Nero vykladal jednu zo svojich šialených historiek z leta. Po pointe sa obývačka otriasla zaslúženým rehotom a Matúš so sklennými očami uznanlivo prikyvoval:
-Nero, ty si fasa týpek. –
-To teda je. – ozvala sa Erika, pritúlená k jeho ramenu. Nerova ruka skĺzla okolo jej pása. Všetci okolo stola na moment spozorneli. Potom sa Martin obrátil k televízoru, kde Harry visel zaseknutý vo výťahu.
-Čo to pozeráte? -
-Mirnix Dyrnix. – odvetil Nero. Už ten názov sprevádzal výbuch nadšenia. –Héj! Poďme si to kuknúť! –
Silvia pokrčila silnými plecami: -Nemám nič proti.-
Preštylizovali obývačku na domáce kino a Nero dramaticky stlačil play. A kým sa ostatní rehotali na Harrym a jeho bláznivej bande, Erika s Nerom si v rohu gauča užívali mačací tanec pri saxofóne.

ďalšia kapitola