depresie po tridsiatke nie sú cool ani cute,
nemôžem sa v tomto stave bytia hnúť,
keď ma nemá kto z tých sračiek vytiahnuť,
a úzkosť si v mojej hlave hľadá další kút,
kam by mohla preniknúť,
kde by sa mohla uložiť,
len či ma tie roky naučili viac než súložiť
posraná promiskuita,
i am broken like a promise, tu i tam,
zazvonila motyka na kameň,
koľkokrát sám sebe zaklamem,
koľkokrát si človekem,
toľkokrát zistíš ako chutí rodná zem,
a ráno s podlahou sa bozkávam
mm, dobrá zem,
očami sa rozprávam,
jak v zrkadle s odrazem,
tvoje prianie mi je rozkazem,
len či sa pánboh pozerá
čo stvárame s jeho obrazem,
skúšať nové veci, je k veci
len keď skúšaš to čo skúšajú všetci,
keď už nebudeš mať čím kúsať, dáš si pol deci,
budeš sa pýtať jak sa majú dzeci,
dzeci ti povedia, že mal by si sa liečiť,
život je mrcha, co dá všeckým hejterúm,
keď ťa tequilla nezabila tak si nalej ešte rum,
život je ten najkomplikovanejší escape room
a potom sú tie dni, keď prví sú poslední,
poslední sú prví a ja som ten prostredný,
som kačička do vane čo ukazuje prostredník
všetci ste lietadlo a ja mám proste dník,
keď nadávam, tak preto že to myslím úprimne
všetci svätí rovnako jak démoni sú pri mne
pripadám im taký hlúpy ako oni pripadajú hlúpi mne?
ak naozaj chceš, tak buď pri mne,
svet vyzerá menší odkedy stojím vzpriamene,
prístavný most vie že to žije v mŕtvom ramene
a predstavy o živote sú mŕtve ako kamene,
znevažujú ma hoci nič nevážia,
cez prsty mi pretekajú - súťažia,
koľko času a síl, ešte ukradnú ti,
nič sa nemení, zem pod nohami sa krúti
zo všetkých síl sa snažím, prestať sa nútiť
do vecí a prestať sa rútiť,
ten čo leží, toho najrýchlejšie dobehnú,
niekto maká aj keď ty máš pauzu obednú,
na vrchole to je najviac podobné dnu,
mám v textoch dieru tak sa opriem o bedňu,
raz chcel by som byť ten, o koho oprieš sa,
každý deň mám pocit, že som tu od dneška,
ale zároveň navždy jak obriezka,
moja hlava vraví že potrebuje o zem otrieskať
kde všetci sú chlap stroj hrdina dub, ja som trieska.
môj pick-up line je "poď vrieskať"
no v skutočnosti tým myslím "precitni"
a pritom som tak bezcitný,
že som z toho sentimentálny,
počúvaj ma sem ty mentálny,
atlét, mali by ťa natreť,
niečím čo je zakázané aplikovať na pleť.
už sa do života niekoho iného zapleť,
a keď to nebude fungovať,
tak nech ťa len vypne a potom zapne,
blik, bľak, tik, tak, klit, klát,
pardón, to bol len menší skrat,
presne tak, presne tak,
presne ako aristokrat,
som sa cítil asi sto krát,
snažil sa sám spraviť obrat,
do vlastných dvoch rúk to zobrať,
len aby som skončil na zemi,
vlastnými predstavami zrazený,
zmrazený jak účet,
skazený jak plán,
tak to dopadlo, keď som to skúšal sám...
odjakživa som pretkaný
rešpektom pred svojimi predkami
ťahám traumy za sebou pákami a kladkami
nad tatrou sa blýska a blázni tiahnu nad nami,
smerom von z európskej únie s holými zadkami,
zatial hladkám displej, ten moje ego hladká mi
sladko vraví že svet má pred sebou len pád,
a my?
