1. 9. 2023

Sloboda

(slam poetry Letavy 2023+)

sloboda hovorí milujte sa a množte,
každý lásky púčik jak rozkvet,
ale najskôr treba demonštrovať - teda zbaviť monštier,
až potom naozaj môžte,
idi na chuj odkázať moskve,
ja sa zatiaľ pridám k tej troške,
čo ovláda svet,
do tých špinavých bažín norím sieť,
a ťahám
svine dobre oblečené kým sloboda je nahá,
každého čo nájdem vyhodím z okna - aha,
jedna šesť jedna osem, defenestrácia praha.

sloboda reže ako črepy skla,
podľa toho vieš že si to prepískla,
modriny skrývaš, ako kvety zla,
adresu sa márne snažíš prepísať,
kým tá sieť nájde tvoj happy squat,
zo zlého sna sa zobudíš nadránom,
v byte a niekto niečo hľadal v ňom,
hladko vydrbal s tvojím alarmom,
nie nadarmo je prvá dávka zadarmo,

sloboda je horiaci strom, bez listov,
ja som vedel že som to s ňou prepískol,
keď tatko odišiel pre cigy ale vrátil sa pre pištol,
sloboda láka a smeje sa jak mefisto,
keď si si myslel že sa dá žiť na nečisto,
v rukách sa to rozpadlo a teraz lepíš to,
nepriateľov si drž pri tele, kým ich neni sto,
vnútri sme rovnakí jak tisíc rokov pred kristom,
sú len dve istoty v živote a jedna sa stala neistou,

sloboda je smrť, láska je cesta, pre mnohých,
ortopedické vložky nie sú sloboda pre nohy,
ale hladáme ju odkedy sme vyšli z delohy,
keď zobudíš sa v posteli a nič ťa nebolí,
tak je to preto že si čerstvo nebohý,
a najviac ťa serú veci čo nikdy neboli,
sloboda je možnosť byť k sebe férový,
prerobiť svoj život, skôr než na ňom prerobíš,
ale zabudol si na iných a tak sa to nerobí,

sloboda je posledná výstraha aby si dvihol riť,
a preusporiadal svoj rebríček priorít,
skôr než sa z neho stane plán ako sa priopiť,
sloboda je nájsť cieľ, tam kde si ho vytvoríš,
sloboda je cieľ a cieľ je cesta a každý vták si to švitorí,
nájsť cieľ je ťažké, len vtedy keď tvoj cieľ je klitoris,
sloboda mať mentálnu kapacitu ako trilobit,
sto dvadsať dva miliónov rokov hniloby,
ale iba jedna šanca, niečo z nej vyloviť,

sloboda si nájde skrýš, tam kde ju nakreslíš,
sloboda vypnúť hlavu a zabudnúť na prestíž,
ale v hlave máme miesto iba pre troch najlepších,
keď medzi nich nepatríš, môžeš to rovno zavesiť,
ísť sa živiť tým, čo ti spadlo medzi klávesy,
ale kým máš hlavu, v hlave myslíš, a v hlave si.
sloboda je rozhodnutie, že dnes zvolíš nenávisť,
sloboda slova na sieti z ktorej sa nedá vyjsť,
čím dlhšie sa pozerám a čím viac toho preklikám,
tým som presvedčenejší, že neni kam,
čím viac chcem preč, tým hlbšie do nej prenikám.
sloboda je velký pán, velikán, letí ako vyjebaný pelikán

21. 3. 2023

Phetch (k narodkám)

 pred velkým treskom bolo nič, a pred ním ty, 
ked nemáš v ušiach dosť dier, tak sa prepichni, 
ale predsa, prepáč a predstav si velký beat,
zdravas všetky drobnosti, všedných dní,

 než som na to prišiel, som sa spustil a zmrvil,
musel som si najprv piatok vypustiť z krvi, 
nechať sa pozvať posledný a vyhostiť prvý, 
zdravas zdravý rozum, milosti plný,

ten divný svet, čo sa občas podobá mi,
je labyrint s nekonečnými chodbami,
to najdôležitejšie som dostal od mamy,
zdravas porozumenie nezaťažené dogmami,

 keď zem je vek a drobná je plochá, tak to má byť, 
nič není tak bitch a dobrá ako #dobrábitch, 
možno iba na spánku vytetovaný koláčik, 
zdravas hormonálna rovnováha pohlaví,

 s nohami na pleciach, s pílkou na konári,
nie rozum, ale vyhrá ten, kto má byt,
buď pozdravená a high, a leť ponad nich,
zdravas myseľ transcendencie schopná byť, 

 priplížiť blíž sa hanbí, bo je hovadný,
raz muselo to prísť, tak sa ovládni,
kde ešte predávajú slipy podla dní,
zdravas tým, ktorí vidia boha v nich.


zdravas modrákom za ten boží refrén.

31. 8. 2022

Slam [Letavy 2022]

niečo o mojich najlepších kamarátoch. niektorí sú imaginárni, ale to im nikdy nevadilo. čím lepší kamarát, tým horšie veci mu môžeš povedať. aj tvoja mama džouky si najviac ideme s mojím bratom.

niekto zvoní, tvoja mama pýta sa že kto je to?
riaditeľ školy pre pokazených poetov,
doniesol ti leporelo plné plné podnetov,
čítaj, svoj dekel nájdeš v hale odletov,

jediné čo viem vyčítať z toho ksichtu je,
že viacej pomýlený človek neexistuje,
zneužívam rýmy ako formu terapie,
pripajám sa k mládeži kerá vela pije,

normálne by som išiel na hrádzu sa korčulovať,
ale prišla príležitosť do majku sa rozčulovať,
väčšina týchto rýmov mi napadá pri žehlení,
a keď si myslíš že je lepší spôsob, no tak není,

po generácii, ktorá nepoznala svojich fotrov,
generácia, čo by radšej nepoznala svojich fotrov,
generácia pre ktorú narátať do troch je pokrok,
si denne si púšťa porno, nech sa necíti ako otrok,

otrasné správanie je moje základné heslo,
možno preto mi to na základke moc nešlo,
keď mal tatko čas, radšej sa venoval autu,
niekto povie že je fas, no proste nezniesol pravdu.

každý má živote jednu Sandru alebo Sáru,
na hrudi nosí vojnovú sekeru jablko sváru,
ja by som tam bol tiež, keby má dosť velkú náruč,
ona mala všetko čo vedela, a ja ani páru.

inšpirovala k nekonečnému počtu snov,
ale všetky boli o tom čo má pod sukňou,
vyvrcholilo to tým, že som jej kúpil flautu,
ludia nevedia nič, pokým nevedia pravdu.

odvtedy sa na vzťahy iba tak tvári,
s raťafákom plachtou tvoria náramný párik,
už sa ani nepýtam, že ako sa im darí,
keď je z čoho tak varí, keď nie tak obráža bary,

on jej pravidelne ničil nervy tým,
že namiesto cukru kúpil pervitín,
ona mu zachránila život dusenou zeleninou,
on jej zachránil život tým, že išiel s inou,

ona mala koncert v miestnom bordeli,
na plagáte píše iba sobota a pondelí,
zájdem za ňou reku či sa potom podelí,
ukázalo sa že hej, no len s palcom v prdeli,

keď ide do vane, tak musí zobrať obuvák,
viem čo si myslíš: toto nemusím počúvať,
to hovorili aj tí, čo som ich musel porúbať,
presne tak jak lužné lesy a tvoju mať,

zase zasekol si sa jak výťah, a tvorbu trápi smäd,
tvoje úspechy sú magnetky na chladničke,
pozerajú jak tam stojíš a čakáš na výsmech,
digi digitálne deti kričia, hladní sme!

tvoj najlepší nápad sedí pri vchodových dverách,
čo robíš so životom keď sa nikto nepozerá?
to že začneš zajtra si si povedal už včera,
kedy to chceš stihnúť keď nezačneš teraz?

nezvykol si si ze ľudia sú úplne iní ako si ty,
niekedy nejde to inak než jebať na pocity,
spraviť to tak jak hovorí google a mať to v piči.
čierny či biely, aj tak si panák na šachovnici,

sú to ľudia z obrazov, ktoré nikto nenamaloval,
majú vlasy ako besní, a hlasy ako alobal,
a vedia kde bývaš, tak nie aby si žaloval,
tvoja mama prosí aby si jej zavolal,

nechodil v noci von a aby si sa šanoval,
no ty si kúpil život skôr, ako si naňho mal,
slogany čo padajú, spievajú jak samopal,
pavučina lží, na ktorú si sa namotal,

je krehká, ale nie viac ako tvoja lebka,
neklam, slová schované v svetlách reklám,
prekvap, nás a sám seba pošli vieš kam,
check one, nedám check two, lebo meškám.
hezká, by bola tvoja mama keby bola češka,
bežkaj, vyber keš a teš sa z tesca,
treska, keď nemáš chuť na bobra tak zjedz ježka,
nebeská, je láska a jedna ruka tleská,
lesklá, debili si radi lepia na čelné sklá,
heslá, www.tvojamama.sk

Sára a/alebo Sandra (Letavy 2022, výpredaj nápadov)

Sára šla v šlapkách a Sandra v sandálach,
na tričku mala kresleného vandala,
opálená, strapatá, potetovaná že vyzerala jak mandala,
zahorel som za ňou á la Jan Palach,
šelma horúca jak sauna a svalnatá,
vraj skákala po skalách, keď bola malá,
a tolko chýbalo aby sa polámala,
ale aspoň sa sama naučila padať,
poskúšala všetko, veď kým je ešte mladá,
samba, tantra, kravmaga,
a ako podojiť hada,
nevieš či sa chce hladkať, hladať, alebo hádať.
hakuna matata, aj kuna ma tata,
lebo keby mala kuna nemala tata,
tak neni malá kuna,
ked nemala tata, 
tak nemala kde bývať, 
tak sa nakakala ku nám, 
spoločná kúpeľňa je humáč, 
umy sa ešte raz, lebo tu máš chumáč.
a to bolo na ňu trochu too much.
mala vlastný svet, jak Herbertova Duna,
keby mala mačku, volala by sa Luna,
ale od mala mala sen, že má labradora menom Chára,
haraší aj našim, keď ju vidia jak hára,
v šatách z čias, keď bola tenká jak čiara,
ale ona nie je žiadna nána,
špekulovala, či by bola tak žiadaná,
aj keby bola zadaná,
tak osedlalalaa,
taxikára-Taliana,
majstra maliara,
pána vladára
aj toho čo zvláda náklaďák,
všetko čo mala, im ukázala…
dala im viac jak Pamela za mlada, 
jej umelecké meno bolo Ada á la rajská zahrada
jej oblúbene mesto bolo Fuk-ušima,
mala motorku a helmu s mačacíma ušima,
len si na ňu spomeniem a suší ma,
dodnes neviem presne, no tuším že tušila,
že každý mal pocit že ju musí mať,
už nikto nevie kde všade sa túlala,
no jej stehná vždycky boli úlalá,
šúlala na nich špeky,
z ktorých šúlal som sa veky,
mám hlas jak meky a na sebe všetky deky,
a potom som taký že kde ste človeky...
ona tancuje dokola jak nočná můra,
a predstavujem si jak ju zbůram,
jak ďaňový ůrad,
dal by som si kůra,
ale nejde nám růra,
v mrazničke je len pízza,
ja si necítim líca,
a bojím sa,
čo sa stane keď postavím sa...

8. 12. 2021

Učím sa (2020)

furt mám pocit, že som tu prvý krát,
to ako fakt, aj ja sa môžem hrať?
okej. tak ja tu niečo mám.
z múdrostí našich otcov a mám,

lebo otcovia si vždy poradia,
a keď nie, tak aspoň poradia nám.
ale len v tom, na čo už máme vek,
a váhu, odvahu a výšku.

a v tom že fakt musíš mať výšku,
lebo iba tak si nájdeš dobrú robotu
svojmu srdcu a hlavne odboru blízku,
no nieže tam ostaneš jak lízať misku,
a snívať o tom, že ti niekto zaplatí výskum.

na čo máš tata, keď nie na to, aby ti povedal, na čo máš?
aby ti pripomenul, že len jeden zo sto
môže byť žán klód van dám, alebo fantomas.
ale choď, dobre sa uč a sám to dáš.

a tak naučil som sa učiť sa, učiť sa, učiť sa,
budovať vzťahy, ale iba ku číslam,
a nepočuť, že sused doma mučí psa,
ale odkedy mám výšku, pomaly učím sa.