31. 8. 2022

Slam [Letavy 2022]

niečo o mojich najlepších kamarátoch. niektorí sú imaginárni, ale to im nikdy nevadilo. čím lepší kamarát, tým horšie veci mu môžeš povedať. aj tvoja mama džouky si najviac ideme s mojím bratom.

niekto zvoní, tvoja mama pýta sa že kto je to?
riaditeľ školy pre pokazených poetov,
doniesol ti leporelo plné plné podnetov,
čítaj, svoj dekel nájdeš v hale odletov,

jediné čo viem vyčítať z toho ksichtu je,
že viacej pomýlený človek neexistuje,
zneužívam Letavy jak formu terapie,
pripajám sa k mládeži kerá vela pije,

normálne by som išiel na hrádzu sa korčulovať,
ale prišla príležitosť do majku sa rozčulovať,
väčšina týchto rýmov mi napadá pri žehlení,
a keď si myslíš že je lepší spôsob, no tak není,

generácia pre ktorú narátať do troch je pokrok,
si denne si púšťa porno, nech sa necíti ako otrok,

otrasné správanie je moje základné heslo,
možno preto mi to na základke moc nešlo,
keď mal tatko čas, radšej sa venoval autu,
niekto povie že je fas, no proste nezniesol pravdu.

pamätáte sa na Sandru a/alebo Sáru?
poznal som ju už vtedy, a nemal som ani páru.

inšpirovala k nekonečnému počtu snov,
ale všetky boli o tom čo má pod sukňou,
vyvrcholilo to tým, že som jej kúpil flautu,
ludia nevedia nič, pokým nevedia pravdu.

odvtedy sa na vzťahy iba tak tvári,
s malý princom tvoria náramný párik,

on jej pravidelne ničil nervy tým,
že namiesto cukru kúpil pervitín,
ona mu zachránila život dusenou zeleninou,
on jej zachránil život tým, že išiel s inou,

bol zábavný jak robiť slamkou bubliny v pohári,
príjemný jak vši, oblúbený jak komári,
exotický ako banda holubov na konári,
sexy ako voda z práčky a praktický jak holá riť,

ona mala koncert v miestnom bordeli,
na plagáte píše iba sobota a pondelí,
zájdem za ňou reku či sa potom podelí,
ukázalo sa že hej, no len s palcom v prdeli,

keď ide do vane, tak musí zobrať obuvák,
viem čo si myslíš: toto nemusím počúvať,
to hovorili aj tí, čo som ich musel porúbať,
presne tak jak lužné lesy a tvoju mať,

zasekol si sa-zasekol si sa, tvoju tvorbu trápi smäd,
tvoje úspechy sú magnetky na chladničke,
pozerajú jak tam stojíš a čakáš na výsmech,
tak už niečo vyber, kričia deti, hladní sme!

tvoj najlepší nápad sedí pri vchodových dverách,
čo robíš so životom keď sa nikto nepozerá?
to že začneš zajtra si si povedal už včera,
kedy to chceš stihnúť keď nezačneš teraz?

nezvykol si si ze ľudia sú úplne iní ako si ty,
niekedy nejde to inak než jebať na pocity,
spraviť to tak jak hovorí google a mať to v piči.
čierny či biely, aj tak si panák na šachovnici,

sú to ľudia z obrazov, ktoré nikto nenamaloval,
majú vlasy ako besní, a hlasy ako alobal,
a vedia kde bývaš, tak nie aby si žaloval,
tvoja mama prosí aby si jej zavolal,
nechodil v noci von a aby si sa šanoval,
no ty si kúpil život skôr, ako si naňho mal,
slova ktoré padajú, znejú ako samopal,
pavučina lží na ktorú si sa namotal,

je krehká, ale nie viac ako tvoja lebka,
neklam, 
slová schované v svetlách reklám,
prekvap, 
nás a sám seba pošli vieš kam,
check one, 
nedám check two, lebo meškám.
hezká, 
by bola tvoja mama keby bola češka,
bež sám, 
vyber keš a teš sa z tesca,
treska, 
keď nemáš chuť na bobra tak zjedz ježka,
nebeská, 
je láska a jedna ruka tleská,
lesklá,
debili si radi lepia na čelné sklá,
heslá,
www.tvojamama.sk

Sára a/alebo Sandra (Letavy 2022, výpredaj nápadov)

Sára šla v šlapkách a Sandra v sandálach,
na tričku mala kresleného vandala,
opálená, strapatá, potetovaná že vyzerala jak mandala,
zahorel som za ňou á la Jan Palach,
šelma horúca jak sauna a svalnatá,
vraj skákala po skalách, keď bola malá,
a tolko chýbalo aby sa polámala,
ale aspoň sa sama naučila padať,
poskúšala všetko, veď kým je ešte mladá,
samba, tantra, kravmaga,
a ako podojiť hada,
nevieš či sa chce hladkať, hladať, alebo hádať.
hakuna matata, aj kuna ma tata,
lebo keby mala kuna nemala tata,
tak neni malá kuna,
ked nemala tata, 
tak nemala kde bývať, 
tak sa nakakala ku nám, 
spoločná kúpeľňa je humáč, 
umy sa ešte raz, lebo tu máš chumáč.
mala vlastný svet, jak Herbertova Duna,
keby mala mačku, volala by sa Luna,
ale od mala mala sen, že má labradora menom Chára,
haraší aj našim, keď ju vidia jak hára,
v šatách z čias, keď bola tenká jak čiara,
ale ona nie je žiadna nána,
špekulovala, či by bola tak žiadaná,
aj keby bola zadaná,
tak osedlalalaa,
taxikára-Taliana,
majstra maliara,
pána vladára
aj toho čo zvláda náklaďák,
všetko čo mala, im ukázala…
dala im viac jak Pamela za mlada, 
jej umelecké meno bolo Ada á la rajská zahrada
jej oblúbene mesto bolo Fuk-ušima,
mala motorku a helmu s mačacíma ušima,
len si na ňu spomeniem a suší ma,
dodnes neviem presne, no tuším že tušila,
že každý mal pocit že ju musí mať,
už nikto nevie kde všade sa túlala,
no jej stehná vždycky boli úlalá,
šúlala na nich špeky,
z ktorých šúlal som sa veky,
mám hlas jak meky a na sebe všetky deky,
a potom som taký že kde ste človeky...
ona tancuje dokola jak nočná můra,
a predstavujem si jak ju zbůram,
jak ďaňový ůrad,
dal by som si kůra,
ale nejde nám růra,
v mrazničke je len pízza,
ja si necítim líca,
a bojím sa,
čo sa stane keď postavím sa...

8. 12. 2021

Učím sa (2020)

furt mám pocit, že som tu prvý krát,
to ako fakt, aj ja sa môžem hrať?
okej. tak ja tu niečo mám.
z múdrostí našich otcov a mám,

lebo otcovia si vždy poradia,
a keď nie, tak aspoň poradia nám.
ale len v tom, na čo už máme vek,
a váhu, odvahu a výšku.

a v tom že fakt musíš mať výšku,
lebo iba tak si nájdeš dobrú robotu
svojmu srdcu a hlavne odboru blízku,
no nieže tam ostaneš jak lízať misku,
a snívať o tom, že ti niekto zaplatí výskum.

na čo máš tata, keď nie na to, aby ti povedal, na čo máš?
aby ti pripomenul, že len jeden zo sto
môže byť žán klód van dám, alebo fantomas.
ale choď, dobre sa uč a sám to dáš.

a tak naučil som sa učiť sa, učiť sa, učiť sa,
budovať vzťahy, ale iba ku číslam,
a nepočuť, že sused doma mučí psa,
ale odkedy mám výšku, pomaly učím sa.

18. 9. 2021

oči

nerušte moje kruhy, okolo oka,

okolo okrajov, tvojich zreníc,

čo hovoria horor, v znamení vlka,

horia jak korona zatmenia slnka,

kontrola zhora, zvnútra aj z vonka,

kontrolka varovania že zišiel som z mapy,

a zišlo by sa napiť,

no mal by som sa vrátiť,

vraví mi ešte niečo napíš,

ak si ma neprišla zabiť,

rád sa v nich stratím,

nerušte moje kruhy, okolo oka,

15. 9. 2021

Asfalt (Letavy 2021, 1. časť)

predtým jak to zabudnem, tak sa musím priznať
pripravil som každú vetu presne ako prišla
tým čo tomu neveria, uvediem príklad:

primitívi, čo si príliš pripisujú význam
majú prísny názor, pritom nevedia písať
bez internetu sa nevedia ani vysrať
príbuzní si pre nich prišli, no nemali kde pristáť
privilegovaní primáti, čo ich nemôžem vystáť

príliš veľa ľudí, čo sa pripútajú k číslam
tých čo nemajú čo stratiť, sa snaží každý získať
hlavne tí, čo fungujú, len kým je s kým sa vyspať
tým, čo nevedia, čo im chýba, asi chýba iskra
a všetkých ostatných som už videl x-krát

všimnite si oči tých, čo sa berú moc vážne
keď sa dobre pozriete, tak vidíte ich bárskde
čo chcem povedať je, že sú väčšinou prázdne
dal by som si niečo studené, jak text tejto básne
ale potom prechladnem a na všetko kašlem

vlastne mi to znie ako celkom dobrý nápad
tak jak sa to píše na motivačných kartách
vráť sa do časov, keď ťa nič nemohlo nasrať
zavri oči, nadýchni sa, úplne sa zastav
vyzuj sa a cíť, niečo iné ako asfalt