World of Nero
21. 3. 2023
Phetch (k narodkám)
31. 8. 2022
Slam [Letavy 2022]
Sára a/alebo Sandra (Letavy 2022, výpredaj nápadov)
na tričku mala kresleného vandala,
opálená, strapatá, potetovaná že vyzerala jak mandala,
zahorel som za ňou á la Jan Palach,
šelma horúca jak sauna a svalnatá,
vraj skákala po skalách, keď bola malá,
a tolko chýbalo aby sa polámala,
ale aspoň sa sama naučila padať,
poskúšala všetko, veď kým je ešte mladá,
samba, tantra, kravmaga,
a ako podojiť hada,
nevieš či sa chce hladkať, hladať, alebo hádať.
hakuna matata, aj kuna ma tata,
lebo keby mala kuna nemala tata,
tak neni malá kuna,
ked nemala tata,
tak nemala kde bývať,
tak sa nakakala ku nám,
spoločná kúpeľňa je humáč,
umy sa ešte raz, lebo tu máš chumáč.
mala vlastný svet, jak Herbertova Duna,
keby mala mačku, volala by sa Luna,
ale od mala mala sen, že má labradora menom Chára,
haraší aj našim, keď ju vidia jak hára,
v šatách z čias, keď bola tenká jak čiara,
ale ona nie je žiadna nána,
špekulovala, či by bola tak žiadaná,
aj keby bola zadaná,
tak osedlalalaa,
taxikára-Taliana,
majstra maliara,
pána vladára
aj toho čo zvláda náklaďák,
všetko čo mala, im ukázala…
dala im viac jak Pamela za mlada,
jej umelecké meno bolo Ada á la rajská zahrada
jej oblúbene mesto bolo Fuk-ušima,
mala motorku a helmu s mačacíma ušima,
len si na ňu spomeniem a suší ma,
dodnes neviem presne, no tuším že tušila,
že každý mal pocit že ju musí mať,
už nikto nevie kde všade sa túlala,
no jej stehná vždycky boli úlalá,
šúlala na nich špeky,
z ktorých šúlal som sa veky,
mám hlas jak meky a na sebe všetky deky,
a potom som taký že kde ste človeky...
ona tancuje dokola jak nočná můra,
a predstavujem si jak ju zbůram,
jak ďaňový ůrad,
dal by som si kůra,
ale nejde nám růra,
v mrazničke je len pízza,
ja si necítim líca,
a bojím sa,
čo sa stane keď postavím sa...
8. 12. 2021
Učím sa (2020)
furt mám pocit, že som tu prvý krát,
to ako fakt, aj ja sa môžem hrať?
okej. tak ja tu niečo mám.
z múdrostí našich otcov a mám,
lebo otcovia si vždy poradia,
a keď nie, tak aspoň poradia nám.
ale len v tom, na čo už máme vek,
a váhu, odvahu a výšku.
a v tom že fakt musíš mať výšku,
lebo iba tak si nájdeš dobrú robotu
svojmu srdcu a hlavne odboru blízku,
no nieže tam ostaneš jak lízať misku,
a snívať o tom, že ti niekto zaplatí výskum.
na čo máš tata, keď nie na to, aby ti povedal, na čo máš?
aby ti pripomenul, že len jeden zo sto
môže byť žán klód van dám, alebo fantomas.
ale choď, dobre sa uč a sám to dáš.
a tak naučil som sa učiť sa, učiť sa, učiť sa,
budovať vzťahy, ale iba ku číslam,
a nepočuť, že sused doma mučí psa,
ale odkedy mám výšku, pomaly učím sa.
18. 9. 2021
oči
nerušte moje kruhy, okolo oka,
okolo okrajov, tvojich zreníc,
čo hovoria horor, v znamení vlka,
horia jak korona zatmenia slnka,
kontrola zhora, zvnútra aj z vonka,
kontrolka varovania že zišiel som z mapy,
a zišlo by sa napiť,
no mal by som sa vrátiť,
vraví mi ešte niečo napíš,
ak si ma neprišla zabiť,
rád sa v nich stratím,
nerušte moje kruhy, okolo oka,