wall of laments

beyond horizons
the faces say, you’ll change
and then, what comes
rebellion, off their heads

who should you follow
when covered faces know the most
you spilled the time, now go
run and pray, forever lost

drop unstarted letters
those who’d never read
asked us to play the game
of unspeakable greed

spoilt from decisions
fragile and unaware
torturing the little kids
they all once were

afraid to split into two
while we split into million
others could do it too
frightened turn the mind on

freak out on what you’ve done
oh dear, it’s been years
deep into what should never come
we thrust our tears.

Vlajka

Prisahám vernosť vlajke
a republike, ktorú prebodne:
jednému nedeliteľnému národu,
pred bohom, slobodne.

O pár krokov ďalej
Oplodňuje metlu malý pes
Ak nevieš, ešte nalej.
Hrôza, des, hrôza a des.

Strčte si hviezdy do riti.
Je to strašná sranda.
Škaredí manekýni dobití.
Tak kto najviac vám dá?

Kde sa zval, tu sa zval,
projekt z ozubených nerestí.
Zrána prepotený generál,
nič pekného neveští.

MOR HO! PIČU! Do dela s ním!
Radšej zabiť, ako zbaviť mysli.
Mainstream je ako keď štím.
Prišli a videli, ale neodišli!

Panorama’s

for no reply.


bare handed, I took all your fear
warped it into light
you thought it was just me – near
and dreamt of it by night

I told you what has to be done
to see where you belong
but you saw the only one
and got it all wrong

no rewards came
you wanted more
got bored by the same
sniffed after war

struggling and spinning
trying to get the most
under feel of winning
you have actually lost

now finally see, unbinded
wanting what’s not yours
while you stay blinded
you'll have nothing, of course.

nezabudni,

posledný schod do neba je falošný
a nič nesmrdí tak ako spálené sny...

Meet the One

The last one stands,
careless words on breath
outside the world’s hands
left to the death.

Before days,
the history says,
THIS was made of SHIT
that’s it. this is it.

And so is that
Ask yourself, my friend:
Badass ain’t that fat,
is it? It is the end.

So give the fuck up
Come have some fun!
So shut the fuck up
Come meet the One!


don't you let your children dirty.

Matalýza.

poslední ostali vonku
nuly na spodku zlomku
iba malé percentá
odchýlky, pterodaktylky
anomálie štatistiky
a ďalšie tiky
kŕče.
odkazy na celkom cudzí účet
lacno skopírované kľúče
desatinná čiarka čo kazí súčet.
poznámka pod čiarou
atramentové mračno komárov
ležatá podlhovastá sexi limita
a hlava vymytá
ako fajne pripitá
vyzerala včera
vracajú (sa) spomienky z večera
utopená v kučerách
stratila sa kniha.
skončila. hladina sa dvíha.
a klesá
racionálne konverguje
skláňa sa a spomaľuje
lepí sa k asymptote
čo je zlé na slepote
prítulné dotyčnice
síce, ako nevlastné sesternice
červenolíce pobehlice
schovajme sa do knižnice
tak znie Gauchyho veta.

a zderivujme aj základy sveta.

Vraždiace slová.

s týmito zabiješ hocijakú konverzáciu.
Hymin.
Karbonylmetáán.
Phů.
Čisto.
Ále?
Lopatu máš?
Júúlius!
Sebe?
{1+1/pi+1/pi*pi+1/pi*pi*pi}
Korytto.
Fehehehehe...
Armuj!
Géélik.
Portál.
Ražeň.

KorMydlo.
Retrobután.
Kréém. Kŕŕč! Gýýč.
Chlebenovič.
Spjeévlajúc posúložily.
Heterocída.
BorDell toDay.
some1-4fun.
Deranžment-
KyuKyunassi Kyubakki.
BonžurMesjé.
Kabiweb.
Len odvej!
Makakakak?
Kmytajú krýdlami.
teževe?
Hubovitostníci.
Kalibrík!!
Ho? Mňa mňu mňo...
Blúznivé príväzky.
Čúúúú...
*vykýblinkovaný*
Referefretferentka.
Ty ďalekýn!
/grepmint.
Majme funkciu EFFIX.
Oix.
Kuklukabát: krutoklobúk.
Zpumprlíkovaný pišišvor.

Či?

Čau človeci!!
- Čum, čo čmajzli, čuramedáni!
- Čus, čekuj! Čarujeme čokoládové čučo!
- Čistý čpavok. Čurbes...
- Čučoriedie čisti čakanom, čuješ čmeliak?
- Času, čéče! Čakaj.
- Čujte či člupocú čierne člny!
- Čuráci, čestného člena čičíkali!
- Čačaní, čačaní! ... Čupky čapaté.
- Československé čepelárne Čičmany - čórneme čokolvek!
- Čo?
- Čím častejšie číslujú črevá, či?
- Čerta, čo čelíme činom človeka?
- Čoby, činčily.
- Čáraj čidlo črepinou, červe!
- Čoóós?!

Dedko & Svokra

proste kravina...
Bol tmavý, veľmi tmavý, skoro čierny deň...eh, večer. Mesiac matne svietil uprostred oblohy. No...takmer. Smeti. Smeti sa v miernom vetríku presúšali záhradou. A tam, v montérkach, medzi kríčkami...krčil sa DEDKO. Šedivé vlasy, nepríčetný pohľad...hrôza naňho pozrieť. V ruke zviera PROTÉZU. A premýšľa.
Za ním svorka. Opiera sa o smetnííík, a tiež... premýšľa. Hodí zrak do smetníka....čosi z neho TRČÍ! Ruka...A v nej sekáčik. Hrdzavý ale ostrý! I SCHMATNE ho svokra. Zaváha...dedko sa hrbí...a SVOKRA...premýšľa. Sekáčik má. Ostrý. Funkčný. Skvelý. Absolútne...fajn. A dedko stojí.
ŠMYK!!! Dedko sa bezhlavo potáca záhradkou...protééza letí k zemi.
Svokra stojí pri smetníku, zo sekáčika kvapká ČREVO. Už zas...premýšľa. Hodí OKOM na tú čepeľ...v VRESKOM pustí sekáč na zem...DO ŽALÚDKA trafí dedka!!! AUAJS! Chrapčí dedko. Prstom drví svokre kotník! Tá...zas do smetníka letí.
Chvíľu bolo ticho. Len vetrík rozfukoval dedka po záhradke. Dedko medzi smietkami si lieta. Zrazu ZAŠTRKOTAL smetník...Svokra sa v ňom metá!

doma

doma to už poznáš.


čo je doma, to sa počíta.

doma je tam, kde je najlepšie, lebo všade je dobre.

doma je štart. cieľ je inde.

je Kubo doma?
haló Kubo to si ty?
tu je Kubo, nevolal mi niekto?

asi nie.

doma bolo. to vieš.
doma je. to vieš. a keď nie, tak vieš, že nie.
doma bude. to nevieš.

doma ťa čaká láska.

domárie...

Vianočné Poserenie

brú chuť

Splahočená prdolitka

verným
Splahočena prdolitka...
ihloudomäsa dokolena dolýtka.
malá diera fstrede sitka!
splahočena prdolitka!
tak
nevalajsapozemi!
sprostá! ploská doska!
sprostá! socka troska!
nevalajsapozemi
fúj!
splahočena prdolitka!
modrina odpanvice bitka
chromtačka ty debilitka!
splahočena prdolitka!
tak
nevalajsapozemi!
sprostá! spopod mosta!
sprostá! kožka z chvosta!
nevalajsapozemi!
fúj!
splahočena prdolitka!
nakrku jazva od pravítka...
postav sa ty trasoritka!
splahočena prdolitka!

sproo-stá!

MC De8IL freestyle

HELÁ, HELÁ, TO JE MELA! SALMONELA LETÍ Z TELA!...

- VOL.1 - SALMONELA
HEJ, PES! ČO CHCEŠ? DNES JE DNES, TAK HORE BEŽ, HORE BEZ! NO MÓRE, LEZ! BEŽ PO AZBEST! A ZBES...ZBES...ZBESILÝ BEH. NA PAPULI SNEH JE NEUVERITELNÝ PECH. ECH?! BER MECH A UŽ NECH TO FIČÍ! A KRIČÍ: TO MA ZNIČÍ, ALE ŠAK MÁM PIČI! TO JE NIČ, ZASE TYČ... JEDNA DVE TRI, KRIČ NA TRIČKO S VEVERIČKOU! ŽADNY VANISH, TO JE NA GAŠTANY! HAMI, HAMI, ANI SLANY MANÍK NA NICH NIČ NEZACHRANI! A ICH KLANY... MAMI, ZAŠI MI RANY! JÁÁÁÁU! ČREVO LEŽI MI VO VANI! SYSTÉM MOJ ČREVNÝ NENI PEVNÝ, KEĎ MI HO ŽERÚ ČERVY, MOJE NERVY!!! UŽ ASI NEDÁ PRE DEDA EDA VRECO NA PLECO... ALE PREČO GRCÁ LEČO? TO JE ČO? ČI UŠLO MI NIEČO? TO JE PRČA! GRCÁ A CELÝ SA RÚCA. SKRÚCA MU PLÚCA! A TIEŽ KUCKÁ! OBČASNÁ NEVOĽNOSŤ JE ĽUDSKÁ, ALE TO BUDE TÁ OSTROLÚCKA. NO LUCKA, UŽ MÁ Z UŠÍ ÚČKA, A TIEŽ Z NOSA. ČO STALO SA, DOSTALO SA VON A SPRUDKA! KRÚŤ KRUTÝ STRUK JAK SKRUTKA. TU PÁCHNE HORŠIE JAK KADIBUDKA. JE TU CÍTIŤ DŽÚSY, ČO V SEBE DUSIL. TO SÚ PRE NÁS NEVÍTANÉ PLUSY! ČO VŠETKO ZNÁŠAŤ MUSÍ... MÁŠ PRAVDU NA BRADU JE TU STRAŠNE SMRADU. PRIEVAN Z HLADU. ŽE RADŠEJ NEZOŽRAL TÚ MLADÚ, ZA TO MÁ TERAZ TROCHA POD NÁLADU. OZAJ LEN TROCHA, ALE OCHÁ A HÁDŽE PÓZY MRTVEHO HROCHA...NECHCE TOHO VELA. HELÁ, HELÁ, TO JE MELA! SALMONELA LETÍ Z TELA! STRELA AKO Z DELA A V KSICHTE CELÁ BIELA. BÉLA! TO ČO NA STROP VESIL?! NESIL TO, ŠAK JAK VTÁK AK NAPNEŠ PRASKNEŠ NA KNEŠ. VIEŠ? A STAČILO NA DNES!

- VOL. 2 - SMOLA NA PÄTÁCH
ŽE PRESTAŤ? TO SA MOŽE MNE STAŤ AJ NESTAŤ! TAKÉ SÚ DNESKA MESTÁ! CESTA A GESTÁ, ČO IM NECHCEŠ TLIESKAŤ! ANI VRIESKAŤ... TMAVÁ VRAVA, HLAVA HARAVARA A KRAVA ŤA DO RITI DÁVA? NAUČ SA V TOM PLÁVAŤ! NEBRAŤ ALE DÁVAŤ A DAVOM MÁVAŤ. BUDE ŤA MÁTAŤ, ČO NEMÁŠ A MÁŠ MAŤ? HLAVNE ŽE MÁŠ TRAŤ A Máš KAM SRAť! SA NESTRAŤ, SA NETRAS! LEBO TO, ČO ŤA STRIASA, MOŽE BYŤ TVOJA SPÁSA. KRÁSA A JEDINÁ SPRÁVNA TRASA! BUDE FASA AŽ SA CHYTÍŠ DO LASA, BUDEŠ KLASA. POTOM TO UŽ POJDE SAMO. ZOŽENIEŠ PAR KRÁMOV, KÁMOV. STANEŠ SA TVÁROU ZNÁMOU. SI NAD SNEHOM! TVOJ REHOT BEZ BREHOV MÁ KAŽDÉHO! Z TOHO VYŤAŽÍŠ, NAD ŠECKÝMI LUZERMI A BUZERMI ZVÍŤAZÍŠ, JEDNU PÁRTY PREMRDÁŠ A UŽ NEMRHÁŠ, UŽ NEVRHÁŠ TIEŇ LEN PRE BLBÝ SEN. PRE PEŇ, ČO PRIŠIEL O KOREŇ. UŽ TO LEN OKOREŇ A NA TRIKO PAPRIKOU NEŠETRI. NA SESTRY MOŽEŠ, AJ NA LETY V POVETRÍ! NEVETRI JAK DOGA ALE SMOGA SA NADÝCHNI A KÝCHNI. A PICHNI! NO ALE O NIEČOM I NOM JE TO POTOM. TVÁR SA TI SKROPÍ STUDENYM POTOM A KRČÍŠ SA ZA PLOTOM. LEBO JE TU DÉMON! TEN ČO SI HOVORÍ NEVOLAJ-MA-MENOM... ZATOČÍ S TEBOU JAK S VRCHNÁKOM NA TUBE S MRÉMOM. JE PROSTE SPROSTÉ, AK MÁŠ NIEČO PROTI JEHO GÉNOM. KEĎ ŤA RAZ ZAKRYJE SVOJÍM TIEŇOM...KONEC. NA PREDMESTÍ Z PÄSTÍ TREŠTÍ, ČO SA DOŇHO ZMESTÍ, TO ZNES TY! ZUBATÁ SI LEŠTÍ! PLEŠTÍ OČI DO NOCI...OCI, MÁM BLBÝ POCIT! POCÍŤ, JAK TO LETÍ! SMETI TMAVEJ PLETI, GANGY ZLÝCH DETÍ, TAK AKO JE TI? NEKONEČNÉ PLOTY A ZA NIMI S TÝMI INÝMI mi ZNEJÚ NOTY, NORÍM BOTY DO TEMNOTY, NO TY...! ACH, TEN PRACH V OČIACH STRACH A SMOLA NA PÄTÁCH, NAPÄTIA NABERÁ. NA PERÁCH, NA DVERÁCH, NA STENÁCH SLOVÁ: JE znova NOVÁ DOBA! TÁ VIE ĎOBAŤ, HLODAŤ, ČISTÁ ZLOBA, JAK CHOROBA. NA TO SA NEPODOBÁ. JE DOBA OBÁV. Z TOHO ČO JE A Z TOHO ČO BUDE. ČO PRÍDE PO NUDE? PO KĽUDE?! ČO BUDE V ĽUDE UŽ BUDÍ ĽUDÍ! ÚDY, OBLUDY A KDEKTO BLÚDI... ŠIJÚ SA BÚDY, JE ICH TREBA? KEĎ PRÍDE NA LÁMANIE CHLEBA: PRE MŇA A PRE SEBA. A TEBA MOŽEM JEBAŤ! TO TREBA VSTREBAŤ. A HLAVNE SA NEBÁŤ. KABÁT PREVRÁŤ A ĎALEJ ŽIJEŠ! PIJEŠ, SLABÝCH BIJEŠ A DO SILNÝCH HUSTÉ SLOVÁ ŠIJEŠ! A KEĎ JE ZLE NEVEŠAJ BIELU VLAJKU! ZAČNI VÁLKU! ŠAK NA TO MÁŠ PÁLKU A BANDU, ČO SA KLANIA TVOJMU ŠPALKU! A NA KAŽDÝ KSICHT, ČO VRAŽDÍŠ, NA OBÁLKU NEZABUDNI VLEPIŤ ZNÁMKU!

- VOL.3 – GANGSTA CHOROBA
POČÚVAJ bratu! na novinku: hoď sa na výrobnú linku, daj sa do kelímku! probiotik acid riedky, slabý na výsledky, ale má vitamíny všetky! a navrch že: zatrepať! sa kukni na seba! čistý tulák, výkon nula a len spotreba! fakt tu netreba tie tvoje ksichty kyslé. v istom zmysle si jak sysle. daj to mu systém, šak sme tu my a my sme mysle! my sme tu dnes a sme messy! žiadni češi stavaní na henesí! sme tí, čo ich neni treba kriesiť! sme tu, kde ty nie si! tvoja nemesis! a čosi puká...kukám že je konec tvojim šnúrkam. nemestíš sa do vlastných gatí! sa stratíš v spleti tratí. tam platí že už ti nepomože tati! si hrbatý jak ťaháš dráty. ale jak scvokneš sa, potkneš sa a už nepošleš si S.O.S. ale hrať mŕtvolu vieš, kopu toho zješ a všetko to z teba letí rýchlo prešš...a pleš máš! sa teš! hráš na paty, si z každej somariny nasratý a potom na špaty sa točíš ožratý. je v kýbli tvoj svet! v kope sena ihly hrot ti je na kokot a hľadáš odpoveď! koniec je vtedy až, keď ju zbadáš... ale padáš, ona ťa lízne a zmizne hneď... ráno ,večer ,či na obed, je stále vpred! kde tlačíš vred a šnupeš kúsky farebných kried. ani logopéd ti nedá cesty späť! už nič ti nikto nedá. iba počká kým skapeš, tvoje mandle predá. tvoj ksicht, tvoja tvár z hnoja a moja tiež tak bledá, ti napovedá: choroba sa liečiť nedá! kým nemáš pásik rovný, tak ešte hovníš. skladáš rýmy z nadávok a rýmy do nadávky. dávaš nával. plávať v sračke učíš svoje dávky. celý špitál, už sa spýtal. dáva stávky. to nebude iba nádcha... čo tu predvádzaš je solídna a čistokrvná zápcha! chacha! daj si bacha, lebo natrhneš si bracha. bude sprcha čosi vyprchá a z teba nezostane nič, len mrcha. a zas neni žiadna posteľ suchá...taký bordel si nechal, že naň nesadne ani mucha!

LLegenda o LLiazke

LoL...tribute to KiLLo.

LLEGENDA O LLIAZKE I
AKO SA LLANG NARODIL A PREŽIL
Kedysi dávno, keď na pravlasti československej ešte dohasínal socializmus, v kraji vysoko v horách, kde krabice s výhľadom do ulice išli na dračku, medzi prostými ľudmi Kultu LLiazky, narodil sa LLang.
Bolo to skoro zdravé dieťa, pýcha rodiny. Svojím zvučným „Luééé!“ zháňal každé ráno ovce na pašu, bol užitočný a obľúbený. Nažíval si vo veselosti a pokoji, až raz prišiel studený zimný deň a posvätná LLiazka primrzla. Rada starších sa zbehla a bola porada Najvyššej krabice.
Ako sa starší radili, LLang práve zháňal ovce z paše. Už neposlúchali jeho „Luééé!“ a to bolo zlé. Odkedy posvätná LLiazka zamrzla, nič nešlo tak, ako malo. Darmo LLang vyluéééával na ovce ,darmo ich fackoval po zmrznutých hlavách. Nakoniec to vzdal a vybehol na vrchol kopca, aby celej dedine zvestoval svoj neúspech. Ako otváral ústa na svoje „Luééé!“ osvietilo ho tisíc voltov a hneď mu bolo všetko jasné. Zbehol do dediny a prišiel medzi starších s myšlienkou hodnou LLanga: „Luééé!“
Rada starších sa k nemu obrátila a ustrnula v úžase. LLang len prišiel a vyriešil celý problém! Hŕstka tých, čo ustrnutie prežili, sa vyhrnula z Najvyššej krabice a obkolesila posvätnú LLiazku. Bol čas na LLiazkový zimný tanec.
Začal prapradedo LLanog. Spravil dva kroky k LLiazke, potom padol na zem a zamrzol. Po ňom pradedo Langič a pratetka LLama, vybrali sa ruka v ruke k LLiazke. Na polceste padli na zem a zamrzli. V tej chvíli vyrazil zo záveja prastrýc LLangol a rozbehol sa rezkým krokom k LLiazke. Prišiel ku dverám, výdatne po nich tresol a zlomil si zápästie. Krivkajúc naspäť sa potkol a zamrzol. Statný dedo LLoglong sa napriamil s takým praskotom, že to zhodilo pár primrznutých vrabcov z neďalekého stromu. Potom schytil svoje verné vidly a rozbehol sa proti dverám. Ľad z dverí nárazom spadol, dedo LLoglong sa prebodol svojimi vernými vidlami a zamrzol.
Posledný bol tatko Lang. Pozrel na syna LLanga a potom na LLiazku. Zas na LLanga a zas LLiazku. Na LLanga, na LLiazku, na LLanga, na LLiazku, na LLanga, až sa mu zakrútila hlava, spadol na zem a zamrzol. LLang sa tak rehotal, že si vyhodil hubu z pántov. Odvtedy sa tvári ako kríženec Pepka námorníka a šibnutého Kojota.
S týmto výrazom zobral tatkovi Langovi kľúče, preliezol zamrznutých predkov, s tým istým výrazom vypáčil vidly z deda LLoglonga, vidlami dvere z pántov a s tým istým výrazom naštartoval posvätnú Liazku. To ale nevedel, že zbytok dediny má na korbe.
Koniec 1. časti



LLEGENDA O LLIAZKE II
AKO LLANG NAŠIEL NOVÝ DOMOV
Z dediny viedla len jedna cesta a tá bola v studených zimných dňoch, ako bol tento, zasypaná snehom. Všade okolo bol ľad a vyradené krabice pre susednú dedinu. S tým si ale LLang hlavu nelámal.
Keď už LLiazka odmrzla natoľko, aby bola pojazdná, skúsil sa pohnúť z miesta. Posvätná LLiazka bola zaparkovaná krížom cez koryto potoka. Nikto nikdy neprišiel na to, aký to malo význam. Teda keď LLang zošliapol plyn, LLiazka vbehla zadnou nápravou do potoka a nešlo s ňou pohnúť. Zároveň z nej LLang vysypal svojich súdruhov. Nevšimol si to, len ďalej šliapal na plyn, aby sa pohol. Kolesá prešmykovali a zasypávali súdruhov hustým bahnom. Súdruhovia prišli na to, že ich posvätná LLiazka trestá. Museli sa jej odvďačiť. Tak sa teda dvadsať detí zaprelo do posvatnej LLiazky a postupne ju vytlačili z potoka.
LLang sa potešil, že sa LLiazka neprotiví jeho vôli ani plynovému pedálu. Pekne poslúchala a šinula sa vpred. Nevedel o tom, kto ho dostal z potoka na rozbitú dedinskú cestu. Zobral to rovno cez Llingovu krabicu s teniskami, chliev deda LLoglonga až hore na kopec, kde nechal ovce. „Luééé!“ skúsil na ne zavolať. Keď neodpovedali, pohol sa ďalej. Počas tej malej zastávky súdruhovia dohnali LLiazku a naskákali späť na korbu. LLang sa spustil s LLiazkou dole kopcom. Po zasneženej lúke sa LLiazka šmýkala ako poriadne namastený tuleň. V kabíne sa triaslo úplne všetko okrem Llangovho skrutkového výrazu. Vtom jedno z detí preletelo cez priečku až na sedadlo spolujazdca. LLang zatiahol ručnú brzdu, vytrhol ju a tresol ňou decko po hlave. To upadlo do bezvedomia a vypadlo vypáčenými dverami von. Keď to videli ostatné decká, chytila ich panika. Medzitým LLiazka poslúchla ručnú brzdu a šmykom zastala na križovatke pri hrádzi. Niektoré decká uprostred šmyku vyskočili a zaleteli až do jazera.
LLang vyskočil z LLiazky vyhrabal odkiaľsi lopatu a žačal odhadzovať čelné sklo. Kým zišli z lúky, nakopila sa na ňom hrubá vrstva snehu a blata. Ako tak odhadzoval, udrel mu do hlavy akýsi plech. Bola to značka. Šípka z nápisom BLAVA. Pôvodne stála na rohu križovatky, ale LLiazke nemohla odolať. Nechal čelné sklo tak a nasadol do LLiazky. Značku si zobral so sebou a sledoval všetky ostatné, čo sa na ňu podobali. Viezol sa nekonečne dlho, ignorujúc vreskot súdruhov. Nakoniec, a to bolo už dlho po polnoci, sa s LLiazkou vybúral na úpätí kopca. Našiel to. Bolo tam všetko ako v jeho rodnej dedine. Krabice, tenisky ale aj plno iných vecí. Vyliezol na kopec, tak ako doma, keď zháňal ovce. „Luééé!“ zavolal a videl že za ním idú súdruhovia. Založil novú dedinu. Na skládke blízko Blavy.
Koniec 2. časti



LLEGENDA O LLIAZKE III
SŤAHOVANIE NÁDOROV
LLangova krabicová dedina prekvitala. Súdruhovia prinášali stále ďalšie a ďalšie krabice, aj skrutiek bolo viac než dosť. Raz ráno LLang sedel v Novej Najvyššej krabici a pracoval. Zbieral skrutky, čo ležali kdekade okolo neho a skladal ich na kopu. Potom ich zoradil do radov, potom do stĺpcov a potom ich znova pozbieral. Robil to už dve hodiny. Od sústredenia vraštil tvár, až z nej bola úplná skrutka. Tú má LLang dodnes.
Neskôr sa LLang dostal cez kanál, sklad a zásielkovú službu až do ústavu na výskum biologických porúch v Innsbrucku. Vedci si dlho mysleli, že jeho skrutka je dedičná, lebo nevedeli o jeho práci. Ale keďže nevedeli ani o jeho rodine, zabudli na to a LLang im utiekol. Ale vráťme sa späť do Novej Najvyššej krabice. Ako sa tak LLang hral, teda pracoval, dostal nápad: „Luééé!“
Konečne prišiel na to, čo mu chýba. Doma predsa každé ráno zháňal ovce. Musel si nejaké zaobstarať. Vstal a na celú dedinu zvolal: „Luééé!“ A potom čakal, čo sa stane. Pár súdruhov zdvihlo hlavy od rozpučeného pavúka, ale inak nič. LLang čakal hodinu, dve, tri, čakal celú večnosť. Nakoniec na ovce zabudol a vrátil sa ku skrutkám. Po hodine skladania skrutiek sa mu nápad s ovcami vrátil odtiaľ, kde medzitým bol, a tresol ho pritom do hlavy. Vlastne to nebol ten nápad, ale zárubeň dverí, ktorú mal opretú o stenu.
Keď sa LLang po zásahu pozviechal a oprášil, vydal sa svoj veľkolepý nápad uskutočniť. Vybehol z krabice, rozhodil tlupu súdruhov nad pavúkom a vyskočil sa kopec. Predtým tam bol v noci, takže nevidel nič. Tentoraz vyvalil oči na strašne obrovský šedý oblak, čo sa vznášal veľmi nízko nad zemou a brutálne hučal – Bratislavu. Samozrejme ju nevidel celú, len časť, ktorú miestni volali Trnávka.
„Luééé...“ pomyslel si LLang ohúrene sa urobil krok do prázdna. Priamo pod ním sa otáčal bager a nakladal odpad na nákladiak. LLang sa zrútil z kopca a pristál rovno na streche jeho kabíny. Spod nej sa ozvala dlhá reťaz nadáviek. LLang bol očarený. Našiel stroje, ako bola jeho LLiazka! Našiel svojich bohov, dokonca na jednom z nich stál. Bager sa obrátil a zamieril za nákladiakom. Medzitým si súdruhovia v dedine všimli, že LLang odišiel. S panikou sa rozbehli za ním a padali z hory odpadu. LLang videl že idú za ním a potešil sa. Znova sa sťahovali.
LLang z bagra zoskočil až medzi domami. Tam ho dobehlo posledných osem súdruhov. Spolu preskočili plot a usadili sa v dome za ním. To bola ich nová dedina. LLang ma znovu šťastie a majitelia domu boli na dovolenke. Zobrali so sebou aj psa, teda LLang mal žrádla dosť na celú zimu.
Koniec 3. časti


LLEGENDA O POSVÄTNEJ LLIAZKE IV
VEĽKÉ JARNÉ UPRATOVANIE
LLang prežil zvyšok zimy z (na jeho pomery) hojných zásob novej dediny. Súdruhovia sa naučili spolupracovať na otváraní chladničky a iných dôležitých rituáloch, ktoré pri založení dediny vznikli. Okrem toho našiel LLang v garáži skrutky a pustil sa do práce. Postupne prišiel na to, že majú šesť hrán. O niekoľko dní neskôr sa mu z nich podarilo poskladať pravidelný šesťuholník. Bol naň náležite hrdý. Preto nechal dvoch súdruhov hliadkovať vonku pred garážou. Hoci o tom nevedel, bol to veľmi prefíkaný ťah.
Keď sa trochu oteplilo, súdruhovia pootvárali všetky okná a vyhodili jedným z nich skrinku z akváriom. Prišli na to, že to robí veľmi zvláštny zvuk. Ďalším z ich obrovských objavov bol splachovací záchod. Jeho zvuk bol úplne úžasný. Keby ste išli v tej dobe okolo, tak nepočujete nič, len splachovanie záchoda. To ale po troch dňoch začínalo liezť na nervy LLangovi.
Nabehol do kúpeľne, vyhodil súdruhov a zvnútra zatarasil dvere zubnou kefkou. Súdruhovia boli bezmocní a LLang ich spoza dverí nahlas vysmial: „Luááhahaha!“ Potom vyliezol vytlčeným oknom von a strepal sa na strechu garáže. Z ničoho nič začali dvaja súdruhovia na stráži pred garážou vrieskať a zutekali do psej búdy. Tretí súdruh, ktorý sa zabával vyťahovaním klincov práve z tej búdy, sa tiež zľakol a zaliezol dnu ku kamarátom. Búdka bola bez klincov veľmi labilná a behom niekoľkých sekúnd sa rozsypala. Súdruhovia sa rozvalili v kope dosiek a vyplašene civeli na to, čo ich tak vydesilo.
Kus plota z ničoho nič odskočil na bok a spoza neho sa na dvor vrútilo obrovské monštrum s náhonom na všetky štyri kolesá. Ukrutne zavrčalo, dosadlo na trávnik a potom stíchlo. LLang ho sledoval bezpečne vyvalený na streche garáže. „Luéé.“ povedal si a čakal, čo sa bude diať. To monštrum malo kolesá, kapotu a motor. Rovnako ako jeho LLiazka a stroje, s ktorými sa zoznámil v zime.
Vtom sa na tom monštre otvorili dvere a vysypal sa z nich maličký fúzatý chlapík. Hodil krátky pohľad na rozmlátené akvárium v tráve a na pootvárané okná. Potom pozrel na mŕtvu mačku zavesenú na dverách, na sáčky od žrádla pre psa a na to, čo zostalo z jeho búdy. Pomaly prekľučkoval pomedzi sklené črepy, granule, chumáče výstuže zo stoličiek a kúsky surových špagiet až k oknu do kuchyne. Stôl chýbal a kuchynský dres, inokedy vydrhnutý a naleštený, bol plný oleja a hrdzavého náradia z garáže. Zo zle zavretých dverí chladničky kvapkala čudne sfarbená hustá hmota podobná skazenému jogurtu. Okolo poslednej stoličky sa naháňali dve decká a striedavo sa mlátili po hlavách hrncom a panvicou.
Malý fúzatý chlapík zafučal a sťažka sa presunul k oknu do izby. Zbadal koberec súvisle pokrytý omrvinkami najrôznejších farieb a veľkostí. Posteľ bola vyklopená na stenu a z pootvorenej skrine sa ozývalo hlasné štikútanie. Zakaždým skriňa nadskočila a posunula sa o pár centimetrov. Veľký kvetináč, pôvodne položený na parapetnej doske, sa váľal v rohu a jeho obsah vypĺňal lampu na nočnom stolíku. Samotný nočný stolík na prvý pohľad nepôsobil poškodený, iba stál hore dnom.
Chlapík znovu nahlas zafučal a odvliekol sa späť k svojmu veľkému autu. Tam skoro vrazil do LLanga, ktorý medzitým zliezol z garáže a chcel si monštrum obzrieť zblízka. Keď zbadal, že malý fúzatý chlapík naňho pozerá, zdvihol ruku s pravítkom a nadšene ho pozdravil: „Luááá!“
Chlapík mu vytrhol pravítko z ruky, bleskovo zmizol v aute a čo najjemnejšie tresol dverami. Napriek tomu to LLangovi podlomilo kolená. Auto znova zavrčalo, asi päťkrát hlasnejšie než predtým. Potom vyletelo na ulicu a prehnalo sa polmetrovou medzerou medzi značkou a smetníkom. Smetník zletel do prostred cesty a skotúľal sa o tri bloky ďalej. Tam zabil poštára a dve babky, čo sa rozprávali ponad plot. LLang si nahádzal skrutky do vrecka a vybral sa hore ulicou, kde sa monštrum šmykom predralo cez zákrutu a zmizlo mu z dohľadu.
Koniec 4. časti






LLEGENDA O LLIAZKE V
PRVÝ A DRUHÝ
Ako LLang sledoval monštrum, dostal sa ďaleko od rozmláteného domu a keď mu konečne ušlo, dostal sa ďaleko aj od malého fúzatého chlapíka. Ale jedno ráno, keď sa podľa zvyku prebudil v krabici a vyliezol von, znovu ho videl. Veľké, čierne, vrčiace a na štyroch kolesách. Rýchlo vstal a pohol sa smerom k nemu. Mal však tú smolu, že spal pri kanáli a práve v ten deň ho údržbári otvorili. V momente, keď vybehol na cestu, stúpil na miesto, kde mal byť podľa neho pevný kovový dekel. Ale nebol tam. LLang zletel do kanála a zachytil sa na rebríku len pár centimetrov nad vodou.
„Luééé!“ zareval a skúsil sa vytiahnuť naspäť. Priečka sa mu pod rukami najprv ohla a potom zletela aj s ním do špinavého prúdu. LLanga odnieslo dlhým kľukatým potrubím až do skladu. Vykotúľal sa z rúry, prepálil stenu kartónovej krabice a uviazol v nej. Všetko čo trčalo, boli jeho tenisky. Kúsok odtiaľ sa potácali dvaja skladníci. Ten chudší mal dobrých deväťdesiat kíl a oboja mali statočne vypité.
Odrazu sa jeden natiahol a udrel toho druhého do pleca. Potom sa neskutočne sprostým spôsobom zarehotal. Ten druhý sa po náraze oprel o kopu bedničiek. Bedničky sa s rachotom zosypali. Ten prvý sa zarehotal ešte sprostejšie. Kým druhému došlo na čom sa tak rehlí, prvý ho znova tresol do pleca.
LLang po pár minútach otvoril oči. „Lué.“ Pomyslel si a skúsil sa pohnúť. Nešlo to. Zakopal nohami. Nešlo to. Zrazu začul hlasný krátky zvuk: „Huáha!“ To sa ozvalo kdesi z tmy, ktorú mal všade okolo seba. Rozhodol sa,že vstane a pôjde sa za tým zvukom pozrieť. Ozval sa rachot a znova ten zvuk. LLang sa prevážil a krabica sa prevážila s ním. Vzápätí mu čosi kvaclo na tvár. Bol to čučoriedkový džem. Z ničoho nič do krabice čosi vrazilo a LLang znova skončil v bezvedomí.
Po ďalšej rane sa už Druhý nemal o čo oprieť, tak sa tvrdo sklátil medzi bedničky. Pri tom zakopol o kartónovú škatuľu, čo sa tam nečinne váľala a nahlas na ňu zanadával, že neuhla. Keď sa Prvý zarehotal do tretice a tentokrát totálne dementne, Druhý zdvihol krabicu. Bola naňho ťažká. Napoly z hnevu, napoly od prekvapenia ju šmaril na Prvého. A že bol Prvý ten chudší, nespravil nič, len krabicu s ťažkým žuchnutím presmeroval na pás a zložil sa na zem. Zarehotal sa Druhý. Znelo to tak idiotsky ako všetky tri rehoty Prvého dokopy. Krabica sa po páse prisunula až do kamióna a kamión ju odviezol neuveriteľne ďaleko. Vyložili ho za jedným z veľkých obchodných centier v Innsbrucku.
Koniec 5. časti





LLEGENDA O LLIAZKE 6
VIGVAM INNSBRUCK
LLang sa prebral na to, že sa s ním už vyše hodiny nič nedialo. Vyvalil oči priamo pred seba a potom sa posadil. „Lué.“ povedal si. Sedel vo svetle silnej lampy na akejsi bielej kocke. Pred ním bola obrovská kartotéka a hore na nej odložený plastový pohár s kávou. LLang otočil hlavu kúsok doľava. Tam boli dvere s veľkou zelenou nálepkou EXIT. LLang otáčal hlavu ďalej, až mu náhle zapraskalo v krku. Zvuk sa pár krát ozval okolo neho. „Lué...“ zahundral LLang a sklátil sa späť na zem. Takto toho videl viac. Skrinku, na nej klietku a v klietke bielu myš. Tá myš zúrivo behala v drôtenom kolese. LLang jej závidel. Vstal, podišiel k nej a rozpleštil sa o stenu z plexiskla.
Odlepil sa od steny, no jazyk mu tam stále držal. Zatiahol. Jazyk ho pritiahol naspäť. Znova zatiahol a znova sa tresol o stenu. „Luéé.“ pomyslel si podráždene a založil si ruky. Oprel sa do vdzuchu s tým, že jazyk snáď jeho váhu neudrží a odlepí sa.
Po dvoch hodinách LLang stále visel a jeho jazyk bol dvakrát taký dlhý ako predtým. Práve si zmyslel, že s tým niečo urobí, keď sa mu jazyk odlepil od steny a on sa znova strepal na podlahu. Po chvíli do miestnosti prišli dvaja doktori v bielych plášťoch. LLang ostal ležať na zemi, len sa prikotúľal smerom k nim a zaškúlil na nich.
Vytiahli ho z plexiskla, posadili do kresla a začali ho testovať. Medzitým jeden z doktorov zobral pohár z kávou, čo ležal hore na kartotéke. Odchlipol si z nej a potom ju vyšplechol na stenu. Keď odchádzal, LLang zaštikútal. Doktor od šoku vyskočil a treskol sa o zárubeň dverí. Schuti zanadával a odišiel. O chvíľu bol späť s druhým pohárom. Káva bola horúca a tak pohár postavil na kartotéku, kde bol predtým prvý.
Obaja doktori pozerali na LLanga, pripájali naňho rôzne prístroje, sledovali prastaré monitory maličké a potichu hundrali. Vtom LLang znova zaštikútal.
Doktor odskočil a vrazil chrbtom do katotéky. Pohár s kávou mu zletel na plešatú hlavu. Doktor zavrešťal. Zamával rukami, vrazil do dverí odrazil sa od zárubne, potom do nich vrazil znova a zmizol na chodbe. Druhý doktor vyšiel za ním. LLang vstal, schmatol klietku s myšou a rozbehol sa po chodbe opačným smerom. Na druhej strane boli dvere z ápisom EXIT. LLang sa do nich rozbehol a zvalil sa na zem. Neboli otvorené.
LLang položil klietku s myšou, otvoril dvere a vybehol. Potom sa vrátil po klietku a znova vybehol. Zase sa vrátil a zhasol na hodbe svetlo. Kdesi sa ozvali výkriky doktorov. „Luáá.“ povedal si LLang a vybehol na ulicu. Klietka mu vypadla, zletela pod auto. Auto zabrzdilo a LLang cúvol z cesty. Bol tam hrozný hluk, strašný rev. LLang si zapchal uši a odbehol.
Hlavou vyrazil dvere a skočil do krabice. Zo skladiska ho odviezli späť do Blavy, kde je dodnes a pácha ďalšie nehorázne LLcoviny.

Koniec LLegendy.

Jazykové okienko.

Velmi silno uderená jazykovedná práca.

Čevapčiči
Slovo čevapčiči označuje starý rod afroeurópskych miešancov. Základ tohto slova sa používalo ako prípona k menám rodových príslušníkov.
Mená príslušníkov boli tvorené jednoducho. Prapôvodné (krstné) meno príslušníka bolo upravené tak, aby končilo hláskou i a pridala sa prípona -vapčiči. Napríklad: Stani-vapčiči, Boni-vapčiči, Kri-vapčiči.
Najslávnejším príslušníkom rodu bola náčelníčka Zavšivapčiči, pôvodným menom Bašivapčiči. Práve ona založila spomínanú tradíciu tvorenia mien. Kedže vo raných fázach vývoja rodu čevapčiči mala mnoho odporcov, jej meno sa stalo heslom celého rodu v novom znení ako Baši-ma-v-p.či.
Mimo iného sa slovo čevapčiči v súčasnosti využíva na pomenovanie istého druhu jedla a v skrátenej forme ako citoslovce kýchania.

Odvodzovanie rozbíjaním
Táto metóda tvorenia slov je veľmi zložitá, preto väčšina jej výsledkov vzniká náhodne. Jej princíp spočíva v rozfranforcovaní dvoch podobných, no nezávislých slov a zošívaní ich častí. Výsledné slovo musí zodpovedať zlúčenine významov pôvodných slov.
Napríklad:
Kurátko + Kurátorka " Kurátkorka.
(V konečnom znení Akurát kôrka. Príklad je zjednodušený. Vo väčšine prípadov sa rozbíjaním odvodzujú oveľa zložitejšie a menej podobné výrazy, niekedy dokonca slovné spojenia.)
Výsledné slovo je významovou zlúčeninou pôvodných slov. Tvorenie významových zlúčenín je veľmi zdĺhavý a nepresný proces, preto sú výsledky odvodzovania rozbíjaním takmer nekonečne rôznorodé.

Krížový výplach
Slová sú lepšie ako plastelína.
Štrkáče.
Štrkáče poznáme ako druh hadov, charakteristických výrazným štrkaním za pomoci orgánu na chovste. Toto slovo je teda odvodené od slovesa štrkať. Teraz sa pozrieme na dané slovo pod krížovým výplachom, teda viacsmerným odpaľovaním niektorých jeho drobných častí. Jednou z najmenších častí je mäkčeň na písmene Š. Skúsime ho odstrániť.
Strkáče.
Nuž, slovo naberá o dosť iný význam. Totiž strkáč je niekto, kto niečo niekam strká. Skúsime pokračovať odpálením o trošku väčšieho kúsku, napríklad písmenka t.
Srkáče.
Opäť sa nám dramaticky zmenil význam. Ale pozor,...vraciame sa do skupiny zvukov! Zaujímavá zhoda... Skúsme zobrať ťažký tupý predmet a klepnúť do tohto slova z ľavej strany. Písmeno S, hoci je veľké a pôsobí neohrozeným dojmom, sa po náraze rozpadne a nebude nás už zaujímať. Medzitým písmeno r, ktoré má očividne vyvinutý pud sebazáchovy, utečie na opačný koniec slova.
káčer.
sme znova úplne inde... no všimnime si, káčer je rovnako ako štrkáč ZVIERA! Myslíte že je to náhoda?
Skúsme sa teda vrátiť ku slovu Strkáče a odpaľovať kúsky z druhej strany krížového výplachu.
Štrkáče.
Znova uchopíme spomínaný ťažký tupý predmet a upravíme slovo nárazom sprava. Je zrejmé, že drobné písmenko e nemá šancu. Hneď za ním je č. Toto písmeno je tiež malé, no jeho zvuk je veľký. č je druhé najvýraznejšie písmeno slova, je veľmi prízvučné. Vďaka tomu odolá nárazu a presúva energiu ďalej. Hláska á je veľmi slabá. Dokonca tak, že prepustí všetku silu nárazu bez poškodenia. To už sa nedá povedať o písmene k. Káčko so svojimi ostrými hranami a vytŕčajúcou stopkou schytá celý úder a rozpadne sa, podobne ako e.
Štráč.
Toto slovo je nepochybne jedným z mnohých zastaraných výrazov, už stratilo význam. Jediné riešenie je zobrať trošku plastickej trhaviny a aplikovať ju pod písmenko t. Po odpálení rozbušky sa úbohé t vyparí a rázová vlna zničí mäkčeň na písmene Š.
Sráč.
A sme doma...
Ponaučenie: Hraj sa radšej s plastelínou.

Krížový výplach II
anatómia.
... Skúsime najprv slovo jednoducho ostreľovať z oboch strán. Pod paľbou postupne zmiznú koncové písmená, teda prvé a posledné a, ďalej písmenko n a písmenko i.
atóm.
Veru, dostali sme sa k najmenšej častici látky. Ako vieme, ostreľovaním atómu nič prospešné nezískame, takže budeme pokračovať druhým experimentom s pôvodným slovom.
anatómia.
Miesto surového odstreľovania skúsime aplikovať trochu nostalgie a vrátiť písmenám,čo stratili. Začiatok slova pripomína ženské meno, hoci neúplné. Môžeme ho doplniť pridaním mäkčeňa.
aňatómia.
Pri experimentoch tohto typu sa často stávajú nehody. V tomto prípade treba vziať do úvahy, že mäkčeň má veľmi ostrý spodný okraj. Dopad na nevýrazné a jemné písmeno n bude mať o to väčšie následky. Ostrý mäkčen prereže písmeno n, ktoré zo slova vypadne a stiahne zo sebou aj ľahké hlásky a po oboch stranách. Celá Aňa tým pádom zmizla.
tómia.
Je čas zapojiť ťažsiu techniku. Tým sa myslí elektronika. Pod písmeno m zapojíme zdroj elektrického prúdu. Písmenko m sa stáva elektrickou cievkou. Susediace písmená ó a i sa stanú kladnou a zápornou elektródou. Dĺžeň a bodka tu pôsobia ako konce vodičov. V momente, keď sa cievka preťaží prúdom, oba konce sa zoskratujú a zhoria. Hlásky ó a i teda prehoria až na samotnú cievku, teda písmeno m. A všetko, čo po elektrickom požiari zostane...
tma.