Sloboda

(slam poetry Letavy 2023+)

sloboda hovorí milujte sa a množte,
ale najskôr treba demonštrovať - teda zbaviť monštier,
nahlas povedať čo si myslíte, kým môžte,
idi na chuj odkázať moskve,
"postarať" sa o tých, čo "starajú" sa o svet,
do špinavých bažín hodím sieť a ťahám
svine dobre oblečené kým sloboda je nahá,
každého čo nájdem vyhodím z okna - aha,
jedna šesť jedna osem, defenestrácia praha.

sloboda reže ako črepy skla,
podľa toho vieš že si to prepískla,
modriny skrývaš, ako kvety zla,
adresu sa márne snažíš prepísať,
kým tá sieť nájde tvoj happy squat,
zo zlého sna sa zobudíš nadránom,
v byte a niekto niečo hľadal v ňom,
hladko vydrbal s tvojím alarmom,
nie nadarmo je prvá dávka zadarmo,

sloboda je horiaci strom, bez listov,
ja som vedel že som to s ňou prepískol,
keď tatko zmizol navždy, ale vrátil sa pre pištol,

tá novela je napísaná nečisto, prepíš to,

argumenty sa ti rozpadli a teraz lepíš to,
sloboda láka a smeje sa jak mefisto,
nepriateľov si drž pri tele, kým ich neni sto,
prečo sa chováte jak tisíc rokov pred kristom,

smrť a dane sú to isté, len slobova je neistou,

ak je cesta napiču, taj najlepšie je neísť ňou.

sloboda, pravda a láska je cesta, pre mnohých,
ortopedické vložky nie sú sloboda pre nohy,
aj tak hladáme ju odkedy sme vyšli z delohy,

keď zobudíš sa v posteli a nič ťa nebolí,
tak je to preto že si čerstvo nebohý,
a najviac ťa serú veci čo nikdy neboli,
sloboda je možnosť byť k sebe férový,
prerobiť svoj život, skôr než na ňom prerobíš,
ale zabudol si na iných a tak sa to nerobí,

sloboda je posledná výstraha aby si dvihol riť,
a preusporiadal svoj rebríček priorít,
skôr než sa z neho stane plán ako sa priopiť,
sloboda je nájsť cieľ, tam kde si ho vytvoríš,
sloboda je cieľ a cieľ je cesta a každý vták si to švitorí,
nájsť cieľ je ťažké, len vtedy keď tvoj cieľ je klitoris,
sloboda mať mentálnu kapacitu ako trilobit,
sto dvadsať dva miliónov rokov hniloby,
ale iba jedna šanca, niečo z nej vyloviť,

sloboda si nájde skrýš, tam kde ju nakreslíš,
sloboda ísť vlastnou cestou a vysrať sa na prestíž,
ale sloboda má miesto v aute iba pre troch najlepších,
keď medzi nich nepatríš, môžeš to rovno zavesiť,
ísť sa živiť tým, čo ti spadlo medzi klávesy,
ale kým máš hlavu, v hlave myslíš, a v hlave si.
sloboda nie je ako ty, sama sa nespraví,
sloboda nerozprávať, nepočúvať a nepozerať na správy,
sloboda zbaviť sa ľudí, s ktorými sa nebavíš,
sloboda slova na sieti z ktorej sa nedá vyjsť,
sloboda je rozhodnutie, že nech bude ako chce,
nikdy nezvolíš nenávisť,

Tvoja mama [Letavy 2022]

niečo o mojich najlepších kamarátoch. niektorí sú imaginárni, ale to im nikdy nevadilo. čím lepší kamarát, tým horšie veci mu môžeš povedať. aj tvoja mama džouky si najviac ideme s mojím bratom.

niekto zvoní, tvoja mama pýta sa že kto je to?

riaditeľ školy pre pokazených poetov,

doniesol ti leporelo plné plné podnetov,

čítaj, svoj dekel nájdeš v hale odletov,

jediné čo viem vyčítať z toho ksichtu je,

že viacej pomýlený človek neexistuje,

zneužívam rýmy ako formu terapie,

pripajám sa k mládeži kerá vela pije,

normálne by som išiel na hrádzu sa korčulovať,

ale prišla príležitosť do majku sa rozčulovať,

väčšina týchto rýmov mi napadá pri žehlení,

a keď si myslíš že je lepší spôsob, no tak není,

po generácii, ktorá nepoznala svojich fotrov,

generácia, čo by radšej nepoznala svojich fotrov,

generácia pre ktorú narátať do troch je pokrok,

si denne si púšťa porno, nech sa necíti ako otrok,

otrasné správanie je moje základné heslo,

možno preto mi to na základke moc nešlo,

keď sa obzriem dozadu, vidím pestré detstvo,

dnes mám už len odvahu sa cítiť nesvoj,

všetko čo mi prešlo, ma časom prešlo,

každý mamkin preslov, mi podával veslo,

keď mal tatko čas, radšej sa venoval autu,

niekto povie že je fas, no proste nezniesol pravdu.

každý má živote jednu Sandru alebo Sáru,

na hrudi nosí vojnovú sekeru jablko sváru,

ja som tam bol tiež, a mala dosť velkú náruč,

mala všetko čo vedela, a ja ani páru.

inšpirovala k nekonečnému počtu snov,

ale všetky boli o tom čo má pod sukňou,

vyvrcholilo to tým, že som jej kúpil flautu,

ludia nevedia nič, pokým nevedia pravdu.

odvtedy sa na vzťahy iba tak tvári,

s raťafákom plachtou tvoria náramný párik,

už sa ani nepýtam, že ako sa im darí,

keď je z čoho tak varí, keď nie tak obráža bary,

on jej pravidelne ničil nervy tým,

že namiesto cukru kúpil pervitín,

ona mu zachránila život dusenou zeleninou,

on jej zachránil život tým, že išiel s inou,

ona mala koncert v miestnom bordeli,

na plagáte píše iba sobota a pondelí,

zájdem za ňou reku či sa potom podelí,

ukázalo sa že hej, no len s palcom v prdeli,

keď ide do vane, tak musí zobrať obuvák,

viem čo si myslíš: toto nemusím počúvať,

to hovorili aj tí, čo som ich musel porúbať,

presne tak jak lužné lesy a tvoju mať,

zase zasekol si sa jak výťah, a tvorbu trápi smäd,

tvoje úspechy sú magnetky na chladničke,

pozerajú jak tam stojíš a čakáš na výsmech,

digi digitálne deti kričia, hladní sme!

tvoj najlepší nápad sedí pri vchodových dverách,

čo robíš so životom keď sa nikto nepozerá?

to že začneš zajtra si si povedal už včera,

kedy to chceš stihnúť keď nezačneš teraz?

nezvykol si si ze ľudia sú úplne iní ako si ty,

niekedy nejde to inak než jebať na pocity,

spraviť to tak jak hovorí google a mať to v piči.

čierny či biely, aj tak si panák na šachovnici,

sú to ľudia z obrazov, ktoré nikto nenamaloval,

majú vlasy ako besní, a hlasy ako alobal,

a vedia kde bývaš, tak nie aby si žaloval,

tvoja mama prosí aby si jej zavolal,

nechodil v noci von a aby si sa šanoval,

no ty si kúpil život skôr, ako si naňho mal,

slogany čo padajú, spievajú jak samopal,

pavučina lží, na ktorú si sa namotal,

je krehká, ale nie viac ako tvoja lebka,

neklam, slová schované v svetlách reklám,

prekvap, nás a sám seba pošli vieš kam,

check one, nedám check two, lebo meškám.

hezká, by bola tvoja mama keby bola češka,

bežkaj, vyber keš a teš sa z tesca,

treska, keď nemáš chuť na bobra tak zjedz ježka,

nebeská, je láska a jedna ruka tleská,

lesklá, debili si radi lepia na čelné sklá,

heslá, www.tvojamama.sk

Sára a/alebo Sandra (Letavy 2022, výpredaj nápadov)

Sára šla v šlapkách a Sandra v sandálach,
na tričku mala kresleného vandala,
opálená, strapatá, potetovaná že vyzerala jak mandala,
zahorel som za ňou á la Jan Palach,
šelma horúca jak sauna a svalnatá,
vraj skákala po skalách, keď bola malá,
a tolko chýbalo aby sa polámala,
ale aspoň sa sama naučila padať,
poskúšala všetko, veď kým je ešte mladá,
samba, tantra, kravmaga,
a ako podojiť hada,
nevieš či sa chce hladkať, hladať, alebo hádať.
hakuna matata, aj kuna ma tata,
lebo keby mala kuna nemala tata,
tak neni malá kuna,
ked nemala tata, 
tak nemala kde bývať, 
tak sa nakakala ku nám, 
spoločná kúpeľňa je humáč, 
umy sa ešte raz, lebo tu máš chumáč.

a to bolo na ňu trochu too much.
mala vlastný svet, jak Herbertova Duna,
keby mala mačku, volala by sa Luna,
ale od mala mala sen, že má labradora menom Chára,
haraší aj našim, keď ju vidia jak hára,
v šatách z čias, keď bola tenká jak čiara,
ale ona nie je žiadna nána,
špekulovala, či by bola tak žiadaná,
aj keby bola zadaná,
tak osedlalalaa,
taxikára-Taliana,
majstra maliara,
pána vladára
aj toho čo zvláda náklaďák,
všetko čo mala, im ukázala…
dala im viac jak Pamela za mlada, 
jej umelecké meno bolo Ada á la rajská zahrada
jej oblúbene mesto bolo Fuk-ušima,
mala motorku a helmu s mačacíma ušima,
len si na ňu spomeniem a suší ma,

koľko centimetrov skúsila aniž by sa dusila,
neviem dodnes presne, no tuším že tušila,

že každý mal pocit že ju musí mať,

je to radosť s niekým takým usínať.

Učím sa (2020)

furt mám pocit, že som tu prvý krát,
to ako fakt, aj ja sa môžem hrať?
okej. tak ja tu niečo mám.
z múdrostí našich otcov a mám,

lebo otcovia si vždy poradia,
a keď nie, tak aspoň poradia nám.
ale len v tom, na čo už máme vek,
a váhu, odvahu a výšku.

a v tom že fakt musíš mať výšku,
lebo iba tak si nájdeš dobrú robotu
svojmu srdcu a hlavne odboru blízku,
no nieže tam ostaneš jak lízať misku,
a snívať o tom, že ti niekto zaplatí výskum.

na čo máš tata, keď nie na to, aby ti povedal, na čo máš?
aby ti pripomenul, že len jeden zo sto
môže byť žán klód van dám, alebo fantomas.
ale choď, dobre sa uč a sám to dáš.

a tak naučil som sa učiť sa, učiť sa, učiť sa,
budovať vzťahy, ale iba ku číslam,
a nepočuť, že sused doma mučí psa,
ale odkedy mám výšku, pomaly učím sa.

oči

nerušte moje kruhy, okolo oka,

okolo okrajov, tvojich zreníc,

čo hovoria horor, v znamení vlka,

horia jak korona zatmenia slnka,

kontrola zhora, zvnútra aj z vonka,

kontrolka varovania že zišiel som z mapy,

a zišlo by sa napiť,

no mal by som sa vrátiť,

vraví mi ešte niečo napíš,

ak si ma neprišla zabiť,

rád sa v nich stratím,

nerušte moje kruhy, okolo oka,

Asfalt (Letavy 2021, 1. časť)

predtým jak to zabudnem, tak sa musím priznať

pripravil som každú vetu presne ako prišla

tým čo tomu neveria, uvediem príklad:

primitívi, čo si príliš pripisujú význam

majú prísny názor, pritom nevedia písať

bez internetu sa nevedia ani vysrať

príbuzní si pre nich prišli, no nemali kde pristáť

privilegovaní primáti, čo ich nemôžem vystáť

príliš veľa ľudí, čo sa pripútajú k číslam

tých čo nemajú čo stratiť, sa snaží každý získať

hlavne tí, čo fungujú, len kým je s kým sa vyspať

tým, čo nevedia, čo im chýba, asi chýba iskra

a všetkých ostatných som už videl x-krát

všimnite si oči tých, čo sa berú moc vážne

keď sa dobre pozriete, tak vidíte ich bárskde

čo chcem povedať je, že sú väčšinou prázdne

dal by som si niečo studené, jak text tejto básne

ale potom prechladnem a na všetko kašlem

vlastne mi to znie ako celkom dobrý nápad

tak jak sa to píše na motivačných kartách

vráť sa do časov, keď ťa nič nemohlo nasrať

zavri oči, nadýchni sa, úplne sa zastav

vyzuj sa a cíť, niečo iné ako asfalt

Dezolát (Letavy 2021, 2. časť)

drahý dezolát,

snažím sa ťa tak nevolať,

nehaj neboj, žiadna reklama sa nekoná,

tváriš sa že demokracia k tebe nie je férová,

skús viac času vlastnej hlave venovať, 

skús tú stenu medzi nami prekonať,

netvár sa akože né,

dvere sú otvorené,

každá skupina zvonku vyzerá jak tá istá,

strílat ich a zatvárat, kým nebude planéta čistá,

ty si fašista, ty si fašista! ty si fašista...

bezpečný a nezávislý ako pakistan.

tak sa bojíš že u druhých hrotíš strach,

ale prečítaš si iný názor a po uši spotíš sa,

máš to blbé keď ťa bolí rozmýšlať,

ja teda zvolím jednoduché slová,

tvoja profilovka ťa aj tak schová,

keď nepôjde to dneska, skúsim zajtra znova,

nová škola, nová strana, nová doba,

nechaj si ten obraz sveta premalovať,

miesto hádky o tom, kto je ozaj slovák,

poďakuj sa svojmu adminovi, ocinovi, mamine,

za to že si vločka snehu zachytená v lavíne,

nedvíhaj na mňa hlas, normálne sa bavíme,

nehádaj sa so mnou, že kto je na vine,

aj tak to záleží na tom, v ktorej si bubline,

vo víne je pravda, a v pive odvaha,

a jediný koho vieš bozkávať je podlaha.

musíme sa rozprávať, o tom, kto ťa ovláda,

každý deň skanduješ že nenecháš sa okrádať,

tak kto ti zobral pokoj, dôstojnosť aj čas?

sám si jazvy otváraš,

aby si ukázal kolko ich máš... 

ja vidím že máš problém, asi to nemáš lahké,

keď ťa odmalička učia facke a flaške,

a tí druhí vonku sú všetci v maske,

to čoho sa držíš, to ti škodí, daj sem,

možno to tak nevyzerá, ale vždy máš na výber,

tých vecí čo máme spoločné, je za kýbel,

vymeň klietku čo máš v hlave aspoň za výbeh,

keď to spravia všetci, čaká nás zlatý vek.

Na ženy (Letavy 2021, Výpredaj nápadov)

povedal by som to takto, vážení,

spávam na zemi a ležím rozpažený,

medzi snami o zázemí a tým čo mozog káže mi,

hlavne vtedy, keďsi spomínam na ženy:

suseda Magda ma dcérku Vierku

sledujem ju večer cez kľúčovú dierku

jak si píše denník v čipkovanom tielku,

nehaj ja to pozerám, neprepínaj mi tú telku, 

volá sa Dáša a jej smiech je liek,

malá lesná víla, má posteľ z vetvičiek,

čo sa týka mňa, tak 5 z 5 hviezdičiek,

ale jediné čo prečítala bolo Zem a vek 

ďalšia je Kaťa, taká čo maká, aby mala 2K

v čistom, čiže pre zamestnávateľa krát dva,

nedosiahnuteľný vrchol ako K2,

moje srdce bolo jediné čo neukradla 

krvácal som, keď spoznal Peťu - tatérku,

naučila ma žrať cícerovú nátierku

ale spraviť maturitu nie je ako spravit partnerku

bola spokojná až keď som jej vymenil baterku

čo nenájdeš dnuká, tak to nájdeš venku,

presne tak som našiel bartenderku Lenku,

vytriezvel som z viery že som na šiel bezva žienku

keď mi z gatí vytiahla len peňaženku 

ďalšie meno neviem, bo bola strašná párty,

päty, lýtka, stehná, kolená a nárty,

vyštartoval by som, keby mi išli štarty,

ale ja som stará škola, štýlom salám párky,

tak sa iba kukám a stojím pri stene,

(niektoré majú rady prstene,

niektoré zas prstenie,

a niektoré proste nie),

bude už len jedna alebo ďalších sto,

dávno nepozerám na to ako na číslo,

v komentároch nadávam mačistom

do nacistov,

v realite som to ja, komu jebe načisto

žijeme na dne prázdnej misy, premisy,

že internetu vládnu cecky, a štátu penisy,

musíš mať tisíc lajkov denne iba vtedy si,

nakladať umývačku riadu nie je to čo kedysi

láska je len jedna a jedna plus jedna, to je tri

láska je tá ktorú počuješ v povetrí

láska je nesmrtelná ako slam poetry.

Videá

čo sa deje okolo je choré, vieš?
nie je to ani tak o tom, či a koho si zoberieš,
skôr kto z koho a čo z toho, kým sa to zoderie,
vieš strašne moc a príliš a priveľa,
že všetko dobré je drahé, zakázané, alebo sa z toho priberá,
a tí čo im je jedno, točia videá.

Premiéra

balada o tom, jak sa podarilo vymeniť premiéra,

jak buldoga za yorkshirteriéra,

nechcem vedieť čo sa ľudom v hlave premieľa,

pri skalopevnom presvedčení, že “internet vie všetko, čo neviem ja”,

každý deň slová na realitu a naspäť premieňať,

no ak život je kino, najväčšiu moc má aj tak premietač.

haló?

vystrel som 214 kostí

dnešný deň žije už pár stotín

objímam prah udalosti

a fenomenálne sa potím

na polceste rýchlikom noci

pod krkom oceán

v dlaniach svetový pocit

a pohľad čistý mám

oblaky na prasknutie vysmiate

tisíce tisícov kvapiek

tak ako ich od malička poznáte

z rozprávok vašich babiek

perleťové iskry pokolení

plamene a jazvy po nich

strážci tak hladko oholení

na poplach nech len zvoní

kto už by sa pozeral hore?

stačí vstať. stačí žiť. stačí veriť.

Kameň

tak málo je, málo je lásky,
tak málo je z fľašky
v mojej hlave,

a predsa toľko príšer
čím nižšie tým živšie,
poď bližšie kým píšem,

sú také dravé,
to ostatné je slabé,
ako ja tebe samej, kam sa hrabem,

tak nalej, nech sa najem
tvojich očí, potom (r)amen
chcem čo chcem a tam klamem,

aj keď všetci vedia že sa to nemá
tie slová sú deravé ako chleba
chcem čo chcem, keď chcem teba.

Táborák

bol som raz s rodinou na horách
mal som sedem
a bol som ten jeden
čo vedel založiť táborák
ten stále plápolá
a preto mám to rád
keď niet sa na čo hrať
keď som sám, a načo strach?
mať tak časovrat,
dám si to ešte raz.

nič také

posledné dni

som na ľudí veľmi zlý,

a hlavne vtedy, keď mi to nemyslí,

viem, že tiene vôbec nezmizli

ale aj tak ležím

a nesnažím sa prežiť

hore je dole, ja sa váľam medzi

slovami, čo by mi inak zlámali väzy

kým všetci ostatní sú na cestách

strateným časom, čo nechce stáť

rozdávajú a dostávajú, iba ja viem iba brať

nie som kamarát

čo je nové, to je dobré

ale ja nechcem, tak hádam choďte

chcem, zúfam a rozmýšľam potme

čakám kým ma zas zhasneš a zotneš

stále nič,

odsúdený ísť

Ďalej

Rána sú choré
ale hlavy máme hore
akoby svet bol bez chyby
robíme hlúpe pohyby

Oči máme len jedny
ale aj nimi vidíme cez dni,
akoby sme mali dvoje
ideme si svoje

Vypneme kompy a zapneme mikiny
až po krk a ideme zabíjať hodiny
akoby sme nevedeli byť sami
idete s nami?

zamknutý

kvôli debilom
sa vyhýbam ľuďom
aj tým dobrým, kamarátom z klubov,
až tak že ani neotváram nové okná.
neverím písmenám, príliš ich poznám,
a nevidím
dôvod
keď nevidím, idem bližšie k oknu,
pozerám čo na mňa čaká vonku,
okrem pokút
tam na chodníku, sa skôr nechám potknúť,
tak sa zatváram
sám
ostávam doma
to máš tak,
keď si prestaneš ceniť všetko čo máš
a radšej to schováš
nevidím dôvod a neverím, o nič viac jak tomáš.
raz prídem a pozdravím vás
vychutnám odraz z dna a pod obraz z vína
všetci všetci, vedia napomínať
a to som si raz myslel, že si iná.

životná fyzika

život sú riziká,
hore a dole a čierna a biela, jak prechod pre chodcov,

životná fyzika,
žiariť a vynikať, nie celkom o tom čo znamená pre otcov
a praotcov,

cesta za prácou vinie sa pred ovcou,
na zemi koľaje - šľapaje predchodcov,
teším sa na to keď sa vzdáš prepočtov,

bude sa ti žiť ľahšie
aj mamy bývajú krajšie,
keď sú šťastné...

waves

often I float, fly or hang out under the stars,

change occasions, cross roads, streets and bars,

with no idea what to look for, It’d be easy,

I’d just rush and chase my own pleasing,

but you said we’re different, and that’s it,

remember, I quit only if you quit.

so I know, with every episode of this dream,

I smile from my sleep, balanced, I’m in.

standing so close to you as I did,

no more to want, no more to need…

I stare into such foreign eyes and count,

the loud heartbeats, together they haunt,

but no fear can cut my feathers,

we kill the “can’t”s and break the “never”s,

not one bit afraid, that I dive too deep,

I touch, play, rise up, outrun the sleep,

I blink, imagine that you are mine

and kick start an alternate lifetime

there’s no true love, no written fate,

just people as waves, who meet and resonate,

I believe yours landed at a special place

I don’t even want to cool down the pace

because

no dreams warm like these:

the peace I always wildly miss,

one can only wonder what it really is.

hviezdami

zabúdam, kde som nechal sny

o čo menej sním, o to viac rečním
ony tam sú, spia pod prachom večným

ja chcem a potrebujem a verím, že môžem
keď si dosť krát dupnem a hodím sa o zem

otvoriť oči a úplne si spomenúť
nájsť tú nekonečne stratenú odmenu

vrátiť sa tam, kde som všetko nechal
len ja, hviezdne nebo a strecha sveta

súhviezda sú mojou storočnou rodinou
kam pláva, ja po nociach chodím s ňou

na tomto svete nájdem úplne všetkých
vystískam ich, ako svoje stratené deti

porozprávam im nové strany príbehu
o hre na pokoru a slobodu a na nehu

ruku v ruke prejdem sa, tým plátnom nebeským
vždy keď spím, lebo niet viac, kým je s kým.

strašne dobre.

máme sa strašne dobre,

a potom dobre strašne
uprostred dňa spíme
v duchu hádžeme si mašle
osud, ten na nás potichu kašle
ja len žasnem

je to zvláštne, aké sú sny roztopašné
môžeš ich naháňať kým vládzeš
ale chytiť až keď sú mŕtve, jak sadze
predtým boli ohňom, drevom, zemou a vodou
potom výkrikom do tmy za 150 bodov

kto sa ešte vyzná
v neviditeľných cestách
zvyk je fakt ťažká železná vesta
a pritom jediná cesta je prestať
prestať sa trestať.