dnešný deň žije už pár stotín
objímam prah udalosti
a fenomenálne sa potím
na polceste rýchlikom noci
pod krkom oceán
v dlaniach svetový pocit
a pohľad čistý mám
oblaky na prasknutie vysmiate
tisíce tisícov kvapiek
tak ako ich od malička poznáte
z rozprávok vašich babiek
perleťové iskry pokolení
plamene a jazvy po nich
strážci tak hladko oholení
na poplach nech len zvoní
kto už by sa pozeral hore?
stačí vstať. stačí žiť. stačí veriť.