cheers (old)

buď pozdravená

nakreslená, vymyslená

ktovie, možno ideálna žena

beh a pád na kolená

nepošpinitelní

zo svojich malých strieľní

medzi prstami, tak veľmi

ako medzi nepriateľmi

buď pozdravená, moja

a všetci, čo v rade stoja

napuchnutí, vyradení z boja

a moja bude tvoja.

Levitácia

z vďaky pre každý z dní minulých
v strachu pred tým čo má prísť
sa neobzerám.
a z pocitov plynulých
nakoniec nezostane ništ

len sa pozri, do prázdna načiahni
chyť to, čo večne ti uniká
zovri dlane.
miluj každý z darovaných dní
dýchaj slnko na krídlach pútnika

raz zobudím sa, a tomu verím
celkom inak ako každé ráno
áno.
ďaleko od teplých perín
odnesie ma chladný vánok

zrazu dosť času na všetko
čo ešte nikto nestihol
tri obraty.
majstri s tetovanou lebkou
a zachrániť južný pól

more lásky zmenenej na obrázky
slová schované v marcipáne
pre koho?
primalé diery na dne tašky
a chlapec, ktorému hovoria pane

svet sa zdal nelogický, sladkokyslý
vodoznak na stránke vkladnej knižky
nevidno.
kam sa podeli všetky zmysly
to vidno až z nechutnej výšky

premrhané

čo si človek uvedomí, až keď je natvrdo offline



čo už záleží
akú tvár trčíš do sveta
roky straší vo veži
skrytá krehká odveta

zabudol si?
na modriny a jazvy bratov
čo boleli ako tvoje
kým si veril že stáli za to

a potom
rany zmĺkli
prišli odmeny
ty si myslel že sa nič nezmení.

peer to peer - rovný rovnému
každý zalezie pod vlastnú doménu
a miesto slov písmená.
nevieš bratom prísť na mená.

zabudol si.

na balet na hrane noža
a hádky z očí do očí

na hru ktorá nekončí
a ruky čo nikdy neboli bližšie

na kopance
a premrhané šance
milión pixelov ti ich nevráti.

omg dvojbodka zátvorka
ako len žiari tvoj elektrický svet.

’to dlabem.

jeden čerstvý výkrik
’to dlabem - zas prší.
kde je problém, čo ťa mrzí?
sotva sa narodia, sú drzí.

som si chcel postaviť stan
nech ich už nepočúvam.
tie biele steny.
to za to že som pokrstený.

’to dlabem – čo sa robí?
sivá symfónia za oknami
čo sa to robí s nami?
kvapky. mláky. sirény. a hroby.

päť prstov na skle
niekomu stačia tri či štyri.
a do skla to svoje vyry.
nech nezabudnú.

’to dlabem – idem von.
tak čo, voda nikoho nezabila.
zatiaľ.
a vonku vládne sila.
nemal si vystrčiť päty z domu.
nesmej sa, teraz už nie je čomu.

’to dlabem...

the_droid_party

počúvaš sa niekedy?

mohol by si to trochu stíšiť?
keď sa ti nepáči zakry si uši
trvalo roky skutočnú pravdu ušiť
a potom už von jednoducho musí!

a susedia?
dávno vedia o čom je reč.
kde sme boli, kým oni boli preč...
prosím ťa, čo to trepeš?

boli sme tam kde vždy!
presne tak, stále na tom istom
mäkkom útulnom a čistom
ešte aby si sa sťažoval...

a stíš to!
nie myslím, že to nehrozí.
pozri, si tu jediný nervózny.
nestačilo ti osem dní?

a vieš čo? stačilo
dúfam že sa ti so mnou páčilo...
kam ideš?
kam ideš?!
kam ideš?!!

Víťaz

Bolo dobre
Tvoja duša plná síl
Frajerina
Vlastný tieň si preskočil

A videli ťa
Pehavé líčka pod slnkom
Tí druhí zas
ťa podrezali posunkom

Úsmevom skryl si
to na čo boli zvedaví
Prečo...
Na krk ako drôt žeravý

Nevyhral si
Na pirátov si prikrátky
A ruku v ruke s nimi
sa škeria verné pirátky.

na zabitý čas

mal som odísť, no chcel som zostať
neklesnúť na svedomí ani trochu
poď, je čas si niečo vziať, niečo dostať!
a iným vliezť pod kožu
neďakujem, neprosím si.

pomaly vraj zájdeš ďalej
ale kto tomu uverí?
nemrač sa už, radšej si nalej!
nech si s nami a nikdy inak
neďakujem, neprosím si.

len zabitý čas
ten mi je vďačnejší než každý ktosi
zaňho ruky do ohňa
zaňho potupu na raňajky
a na asfalte sedím bosý.

kývajú mi z drahých áut
a moje svedomie si kope hrob
pozri sa na nich, trapkov rovnakých
čo zdedili návod na život.