18. 10. 2011

pre ňu


nekonečná krajina
skriňa kam sa schovám
čo obloha vraví nám
veľká vám, malá slovám

hrami sa ich učíme
najradšej tie najľahšie
zo spánku vyrušíme
už odkedy vieme chcieť

ona to vie, medzi prvými
sama na správnej strane sveta
v dlaniach nazbierané sny
nepomýlené, zvedavé dieťa

nikto iný, to ona
ma tou najkrajšou hrou naučila
ako vyzerajú kúzla...

Loď menom Odvaha

Veci rýchlejšie ako svetlo,
majú putovať späť v čase
stretnúť, čo nás už stretlo
až na koreň požičanej kráse.

Hodiny a hodiny sa mi sní,
hlad po živote samom žerie spánok
a stratenú hmotu spomedzi dní
mení na vložky do topánok.

Psí kamaráti, kým sú slobodní,
kým nepoznajú hlas pána
nemajú strach z povodní
zato majú dlhé a svetlé rána.

Chcem aspoň svoj malý svet,
po kúskoch, alebo aj celý zmeniť
mať malý cieľ, niečo čo mám hneď
dobehnúť ho skôr než slnko zenit.

Chcem prísť na pravdy vo vnútri vecí
znova sa učiť to čo mi pomáha
zo zranení sám sa vedieť liečiť
nastúpiť na loď menom odvaha...