Zobrazujú sa príspevky s označením crystal_clear. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením crystal_clear. Zobraziť všetky príspevky

1. 9. 2023

Sloboda

(slam poetry Letavy 2023+)

sloboda hovorí milujte sa a množte,
ale najskôr treba demonštrovať - teda zbaviť monštier,
nahlas povedať čo si myslíte, kým môžte,
idi na chuj odkázať moskve,
"postarať" sa o tých, čo "starajú" sa o svet,
do špinavých bažín hodím sieť a ťahám
svine dobre oblečené kým sloboda je nahá,
každého čo nájdem vyhodím z okna - aha,
jedna šesť jedna osem, defenestrácia praha.

sloboda reže ako črepy skla,
podľa toho vieš že si to prepískla,
modriny skrývaš, ako kvety zla,
adresu sa márne snažíš prepísať,
kým tá sieť nájde tvoj happy squat,
zo zlého sna sa zobudíš nadránom,
v byte a niekto niečo hľadal v ňom,
hladko vydrbal s tvojím alarmom,
nie nadarmo je prvá dávka zadarmo,

sloboda je horiaci strom, bez listov,
ja som vedel že som to s ňou prepískol,
keď tatko zmizol navždy, ale vrátil sa pre pištol,
tá novela je napísaná nečisto, prepíš to,
argumenty sa ti rozpadli a teraz lepíš to,
sloboda láka a smeje sa jak mefisto,
nepriateľov si drž pri tele, kým ich neni sto,
prečo sa chováte jak tisíc rokov pred kristom,
smrť a dane sú to isté, len slobova je neistou,
ak je cesta napiču, taj najlepšie je neísť ňou.

sloboda, pravda a láska je cesta, pre mnohých,
ortopedické vložky nie sú sloboda pre nohy,
aj tak hladáme ju odkedy sme vyšli z delohy,
keď zobudíš sa v posteli a nič ťa nebolí,
tak je to preto že si čerstvo nebohý,
a najviac ťa serú veci čo nikdy neboli,
sloboda je možnosť byť k sebe férový,
prerobiť svoj život, skôr než na ňom prerobíš,
ale zabudol si na iných a tak sa to nerobí,

sloboda je posledná výstraha aby si dvihol riť,
a preusporiadal svoj rebríček priorít,
skôr než sa z neho stane plán ako sa priopiť,
sloboda je nájsť cieľ, tam kde si ho vytvoríš,
sloboda je cieľ a cieľ je cesta a každý vták si to švitorí,
nájsť cieľ je ťažké, len vtedy keď tvoj cieľ je klitoris,
sloboda mať mentálnu kapacitu ako trilobit,
sto dvadsať dva miliónov rokov hniloby,
ale iba jedna šanca, niečo z nej vyloviť,

sloboda si nájde skrýš, tam kde ju nakreslíš,
sloboda ísť vlastnou cestou a vysrať sa na prestíž,
ale sloboda má miesto v aute iba pre troch najlepších,
keď medzi nich nepatríš, môžeš to rovno zavesiť,
ísť sa živiť tým, čo ti spadlo medzi klávesy,
ale kým máš hlavu, v hlave myslíš, a v hlave si.
sloboda nie je ako ty, sama sa nespraví,
sloboda nerozprávať, nepočúvať a nepozerať na správy,
sloboda zbaviť sa ľudí, s ktorými sa nebavíš,
sloboda slova na sieti z ktorej sa nedá vyjsť,
sloboda je rozhodnutie, že nech bude ako chce,
nikdy nezvolíš nenávisť,

31. 8. 2022

Tvoja mama [Letavy 2022]

niečo o mojich najlepších kamarátoch. niektorí sú imaginárni, ale to im nikdy nevadilo. čím lepší kamarát, tým horšie veci mu môžeš povedať. aj tvoja mama džouky si najviac ideme s mojím bratom.

niekto zvoní, tvoja mama pýta sa že kto je to?
riaditeľ školy pre pokazených poetov,
doniesol ti leporelo plné plné podnetov,
čítaj, svoj dekel nájdeš v hale odletov,

jediné čo viem vyčítať z toho ksichtu je,
že viacej pomýlený človek neexistuje,
zneužívam rýmy ako formu terapie,
pripajám sa k mládeži kerá vela pije,

normálne by som išiel na hrádzu sa korčulovať,
ale prišla príležitosť do majku sa rozčulovať,
väčšina týchto rýmov mi napadá pri žehlení,
a keď si myslíš že je lepší spôsob, no tak není,

po generácii, ktorá nepoznala svojich fotrov,
generácia, čo by radšej nepoznala svojich fotrov,
generácia pre ktorú narátať do troch je pokrok,
si denne si púšťa porno, nech sa necíti ako otrok,

otrasné správanie je moje základné heslo,
možno preto mi to na základke moc nešlo,
keď sa obzriem dozadu, vidím pestré detstvo,
dnes mám už len odvahu sa cítiť nesvoj,

všetko čo mi prešlo, ma časom prešlo,
každý mamkin preslov, mi podával veslo,
keď mal tatko čas, radšej sa venoval autu,
niekto povie že je fas, no proste nezniesol pravdu.

každý má živote jednu Sandru alebo Sáru,
na hrudi nosí vojnovú sekeru jablko sváru,
ja som tam bol tiež, a mala dosť velkú náruč,
mala všetko čo vedela, a ja ani páru.

inšpirovala k nekonečnému počtu snov,
ale všetky boli o tom čo má pod sukňou,
vyvrcholilo to tým, že som jej kúpil flautu,
ludia nevedia nič, pokým nevedia pravdu.

odvtedy sa na vzťahy iba tak tvári,
s raťafákom plachtou tvoria náramný párik,
už sa ani nepýtam, že ako sa im darí,
keď je z čoho tak varí, keď nie tak obráža bary,

on jej pravidelne ničil nervy tým,
že namiesto cukru kúpil pervitín,
ona mu zachránila život dusenou zeleninou,
on jej zachránil život tým, že išiel s inou,

ona mala koncert v miestnom bordeli,
na plagáte píše iba sobota a pondelí,
zájdem za ňou reku či sa potom podelí,
ukázalo sa že hej, no len s palcom v prdeli,

keď ide do vane, tak musí zobrať obuvák,
viem čo si myslíš: toto nemusím počúvať,
to hovorili aj tí, čo som ich musel porúbať,
presne tak jak lužné lesy a tvoju mať,

zase zasekol si sa jak výťah, a tvorbu trápi smäd,
tvoje úspechy sú magnetky na chladničke,
pozerajú jak tam stojíš a čakáš na výsmech,
digi digitálne deti kričia, hladní sme!

tvoj najlepší nápad sedí pri vchodových dverách,
čo robíš so životom keď sa nikto nepozerá?
to že začneš zajtra si si povedal už včera,
kedy to chceš stihnúť keď nezačneš teraz?

nezvykol si si ze ľudia sú úplne iní ako si ty,
niekedy nejde to inak než jebať na pocity,
spraviť to tak jak hovorí google a mať to v piči.
čierny či biely, aj tak si panák na šachovnici,

sú to ľudia z obrazov, ktoré nikto nenamaloval,
majú vlasy ako besní, a hlasy ako alobal,
a vedia kde bývaš, tak nie aby si žaloval,
tvoja mama prosí aby si jej zavolal,

nechodil v noci von a aby si sa šanoval,
no ty si kúpil život skôr, ako si naňho mal,
slogany čo padajú, spievajú jak samopal,
pavučina lží, na ktorú si sa namotal,

je krehká, ale nie viac ako tvoja lebka,
neklam, slová schované v svetlách reklám,
prekvap, nás a sám seba pošli vieš kam,
check one, nedám check two, lebo meškám.
hezká, by bola tvoja mama keby bola češka,
bežkaj, vyber keš a teš sa z tesca,
treska, keď nemáš chuť na bobra tak zjedz ježka,
nebeská, je láska a jedna ruka tleská,
lesklá, debili si radi lepia na čelné sklá,
heslá, www.tvojamama.sk

Sára a/alebo Sandra (Letavy 2022, výpredaj nápadov)

Sára šla v šlapkách a Sandra v sandálach,
na tričku mala kresleného vandala,
opálená, strapatá, potetovaná že vyzerala jak mandala,
zahorel som za ňou á la Jan Palach,
šelma horúca jak sauna a svalnatá,
vraj skákala po skalách, keď bola malá,
a tolko chýbalo aby sa polámala,
ale aspoň sa sama naučila padať,
poskúšala všetko, veď kým je ešte mladá,
samba, tantra, kravmaga,
a ako podojiť hada,
nevieš či sa chce hladkať, hladať, alebo hádať.
hakuna matata, aj kuna ma tata,
lebo keby mala kuna nemala tata,
tak neni malá kuna,
ked nemala tata, 
tak nemala kde bývať, 
tak sa nakakala ku nám, 
spoločná kúpeľňa je humáč, 
umy sa ešte raz, lebo tu máš chumáč.
a to bolo na ňu trochu too much.
mala vlastný svet, jak Herbertova Duna,
keby mala mačku, volala by sa Luna,
ale od mala mala sen, že má labradora menom Chára,
haraší aj našim, keď ju vidia jak hára,
v šatách z čias, keď bola tenká jak čiara,
ale ona nie je žiadna nána,
špekulovala, či by bola tak žiadaná,
aj keby bola zadaná,
tak osedlalalaa,
taxikára-Taliana,
majstra maliara,
pána vladára
aj toho čo zvláda náklaďák,
všetko čo mala, im ukázala…
dala im viac jak Pamela za mlada, 
jej umelecké meno bolo Ada á la rajská zahrada
jej oblúbene mesto bolo Fuk-ušima,
mala motorku a helmu s mačacíma ušima,
len si na ňu spomeniem a suší ma,
koľko centimetrov skúsila aniž by sa dusila,
neviem dodnes presne, no tuším že tušila,
že každý mal pocit že ju musí mať,
je to radosť s niekým takým usínať.

8. 12. 2021

Učím sa (2020)

furt mám pocit, že som tu prvý krát,
to ako fakt, aj ja sa môžem hrať?
okej. tak ja tu niečo mám.
z múdrostí našich otcov a mám,

lebo otcovia si vždy poradia,
a keď nie, tak aspoň poradia nám.
ale len v tom, na čo už máme vek,
a váhu, odvahu a výšku.

a v tom že fakt musíš mať výšku,
lebo iba tak si nájdeš dobrú robotu
svojmu srdcu a hlavne odboru blízku,
no nieže tam ostaneš jak lízať misku,
a snívať o tom, že ti niekto zaplatí výskum.

na čo máš tata, keď nie na to, aby ti povedal, na čo máš?
aby ti pripomenul, že len jeden zo sto
môže byť žán klód van dám, alebo fantomas.
ale choď, dobre sa uč a sám to dáš.

a tak naučil som sa učiť sa, učiť sa, učiť sa,
budovať vzťahy, ale iba ku číslam,
a nepočuť, že sused doma mučí psa,
ale odkedy mám výšku, pomaly učím sa.

18. 9. 2021

oči

nerušte moje kruhy, okolo oka,

okolo okrajov, tvojich zreníc,

čo hovoria horor, v znamení vlka,

horia jak korona zatmenia slnka,

kontrola zhora, zvnútra aj z vonka,

kontrolka varovania že zišiel som z mapy,

a zišlo by sa napiť,

no mal by som sa vrátiť,

vraví mi ešte niečo napíš,

ak si ma neprišla zabiť,

rád sa v nich stratím,

nerušte moje kruhy, okolo oka,

15. 9. 2021

Asfalt (Letavy 2021, 1. časť)

predtým jak to zabudnem, tak sa musím priznať
pripravil som každú vetu presne ako prišla
tým čo tomu neveria, uvediem príklad:

primitívi, čo si príliš pripisujú význam
majú prísny názor, pritom nevedia písať
bez internetu sa nevedia ani vysrať
príbuzní si pre nich prišli, no nemali kde pristáť
privilegovaní primáti, čo ich nemôžem vystáť

príliš veľa ľudí, čo sa pripútajú k číslam
tých čo nemajú čo stratiť, sa snaží každý získať
hlavne tí, čo fungujú, len kým je s kým sa vyspať
tým, čo nevedia, čo im chýba, asi chýba iskra
a všetkých ostatných som už videl x-krát

všimnite si oči tých, čo sa berú moc vážne
keď sa dobre pozriete, tak vidíte ich bárskde
čo chcem povedať je, že sú väčšinou prázdne
dal by som si niečo studené, jak text tejto básne
ale potom prechladnem a na všetko kašlem

vlastne mi to znie ako celkom dobrý nápad
tak jak sa to píše na motivačných kartách
vráť sa do časov, keď ťa nič nemohlo nasrať
zavri oči, nadýchni sa, úplne sa zastav
vyzuj sa a cíť, niečo iné ako asfalt

Dezolát (Letavy 2021, 2. časť)

drahý dezolát,
snažím sa ťa tak nevolať,
nehaj neboj, žiadna reklama sa nekoná,
tváriš sa že demokracia k tebe nie je férová,
skús viac času vlastnej hlave venovať, 
skús tú stenu medzi nami prekonať,
netvár sa akože né,
dvere sú otvorené,

každá skupina zvonku vyzerá jak tá istá,
strílat ich a zatvárat, kým nebude planéta čistá,
ty si fašista, ty si fašista! ty si fašista...
bezpečný a nezávislý ako pakistan.

tak sa bojíš že u druhých hrotíš strach,
ale prečítaš si iný názor a po uši spotíš sa,
máš to blbé keď ťa bolí rozmýšlať,

ja teda zvolím jednoduché slová,
tvoja profilovka ťa aj tak schová,
keď nepôjde to dneska, skúsim zajtra znova,
nová škola, nová strana, nová doba,
nechaj si ten obraz sveta premalovať,
miesto hádky o tom, kto je ozaj slovák,

poďakuj sa svojmu adminovi, ocinovi, mamine,
za to že si vločka snehu zachytená v lavíne,
nedvíhaj na mňa hlas, normálne sa bavíme,
nehádaj sa so mnou, že kto je na vine,
aj tak to záleží na tom, v ktorej si bubline,

vo víne je pravda, a v pive odvaha,
a jediný koho vieš bozkávať je podlaha.
musíme sa rozprávať, o tom, kto ťa ovláda,
každý deň skanduješ že nenecháš sa okrádať,
tak kto ti zobral pokoj, dôstojnosť aj čas?
sám si jazvy otváraš,
aby si ukázal kolko ich máš... 

ja vidím že máš problém, asi to nemáš lahké,
keď ťa odmalička učia facke a flaške,
a tí druhí vonku sú všetci v maske,
to čoho sa držíš, to ti škodí, daj sem,

možno to tak nevyzerá, ale vždy máš na výber,
tých vecí čo máme spoločné, je za kýbel,
vymeň klietku čo máš v hlave aspoň za výbeh,
keď to spravia všetci, čaká nás zlatý vek.

Na ženy (Letavy 2021, Výpredaj nápadov)

povedal by som to takto, vážení,

spávam na zemi a ležím rozpažený,

medzi snami o zázemí a tým čo mozog káže mi,

hlavne vtedy, keďsi spomínam na ženy:


suseda Magda ma dcérku Vierku

sledujem ju večer cez kľúčovú dierku

jak si píše denník v čipkovanom tielku,

nehaj ja to pozerám, neprepínaj mi tú telku, 


volá sa Dáša a jej smiech je liek,

malá lesná víla, má posteľ z vetvičiek,

čo sa týka mňa, tak 5 z 5 hviezdičiek,

ale jediné čo prečítala bolo Zem a vek 


ďalšia je Kaťa, taká čo maká, aby mala 2K

v čistom, čiže pre zamestnávateľa krát dva,

nedosiahnuteľný vrchol ako K2,

moje srdce bolo jediné čo neukradla 


krvácal som, keď spoznal Peťu - tatérku,

naučila ma žrať cícerovú nátierku

ale spraviť maturitu nie je ako spravit partnerku

bola spokojná až keď som jej vymenil baterku


čo nenájdeš dnuká, tak to nájdeš venku,

presne tak som našiel bartenderku Lenku,

vytriezvel som z viery že som na šiel bezva žienku

keď mi z gatí vytiahla len peňaženku 


ďalšie meno neviem, bo bola strašná párty,

päty, lýtka, stehná, kolená a nárty,

vyštartoval by som, keby mi išli štarty,

ale ja som stará škola, štýlom salám párky,

tak sa iba kukám a stojím pri stene,

(niektoré majú rady prstene,

niektoré zas prstenie,

a niektoré proste nie),


bude už len jedna alebo ďalších sto,

dávno nepozerám na to ako na číslo,

v komentároch nadávam mačistom

do nacistov,

v realite som to ja, komu jebe načisto


žijeme na dne prázdnej misy, premisy,

že internetu vládnu cecky, a štátu penisy,

musíš mať tisíc lajkov denne iba vtedy si,

nakladať umývačku riadu nie je to čo kedysi


láska je len jedna a jedna plus jedna, to je tri

láska je tá ktorú počuješ v povetrí

láska je nesmrtelná ako slam poetry.

4. 11. 2013

Mapy

denne mlátim vzduch a utekám
denne za pochodu za prácou snívam,
že si hlavu odpálim až ku hviezdam
svet reve že už dávno mala byť tam

oproti celej oblohe sa zdám byť sám
ako malé dieťa čo si objíma kolená

keď ti sedím oproti a hľadám
bol by som rád, keby si bola rada
celú večnosť si na rade, madam,
a ja ako posledný slušný čakám

beštiu v tele kŕmim kopou vyhorených želaní
sklopí chvost a beží za tebou až keď telo spí

pokoj - pravda - sloboda
niekde hlboko v strede medzi nimi
sa to na koniec sveta podobá
natiahni ruku, mapu nakresli mi


tak ako ja ti ju kreslím, keď sa tváriš že nevidíš.

15. 10. 2013

The Art of Finding

Believe what you want, I believe one thing:
even paths parted far have a great chance,
a chance that any turn of wind can bring,
to meet again, somewhere not too far to reach,

With time and will, with universe on my side,
I smelt memories into unbeatable life guides,
I tune in and gather luck, with smile I sky-dive,
except death there is nothing that can’t be fixed.

I step up, and try, and always carry on,
pay for mistakes and catch the new inspiration,
reinforce my wings for hundred more flights,
I wake my spirit and take over the motion,

With time and will, with talent to seek and to give,

with you.

25. 9. 2013

Except for Love and Kindness.

I always strongly wish that you could fully read,
things in my head, the fight, the pity, the need,

Four fronts open, mosh like never seen,
and not a single one is really breaking in…

Blinded I keep on chasing the dream,
sleepwalking on heaven’s thin rim,

I forget, I rage and take the blue pill,
I knock over the glass, I let the evil spill,

to save self from all the visible dangers,
stray away and look for random strangers.

The body that is a prison for the mind,
my mind would be yours, if it’d be mine.

But I learn, it is never enough to think
and even not enough to tell.

Deed is more than promise in blood ink.
Those who do, they do fare well.


But I got nothing much to give you

17. 7. 2013

Don't wake them

so you stepped in the dark place,
beware of the lights
go careful, better cover your face,
they may burn your eyes.

watch your steps, mind your head
the fear’s near
the joy leads where one drops dead
come, my dear

don’t turn around, if you ever want to sleep
don’t wake them
for the secret is now only ours to keep

don’t wake them.

16. 7. 2013

Bad Part

The eyes and hands they guide
into the woods - after the game.
I eat the pride instead of another bite.
And protect the treasure through fire and flames.

Deep within there's the check-mate made,
and still I reach for chances and aids,
collecting scars fighting demons,
while your face says 'dream on'.

Talks and words are all bullshit,
we play, I quit only if you quit...
some say you can never fight fate,
I turn hopes upside down, no faith,

How could I make the losing move,
when both the opponent and the prize is you...

Some say 'never too late to get laid',
I say never let go of the soulmate.

11. 3. 2013

Surfaces (1)

constant fear and luck of love
made me ruin the world above

can’t unsee what I have seen
her face with Grim Reaper’s grin

dreams of blind and frightened sheep
return since I could never sleep

then I reach for you the blurry light
and pray till things are back alright.

1. 10. 2012

krátke kroky


vraj stojí za to za niečo stáť
v každej knihe mŕtvy demokrat

hneď vedľa zas príliš živá slečna
sľubujúc že bude bezvaječná

a tiež dôvod, prečo deti chodia po čiare
mapa, kde za obzorom číhajú močiare

strach z vecí, ktoré nakreslí iný
suchý každodenný prídel viny

všetko sa dá ukryť pred búrkou
v stáde neposlušných baránkov

menia sa, ako zámery, slová bez adries
a prázdne oči kamery, right now, oh yes

nepotopiteľní, príval písmen nemá šancu
ako predátor, keď sa hrá na obrancu

môže zúriť v stenách kobky naveky
kašlať na svet, zabalený do deky

alebo prísť a zobrať si čo mu patrí
miesto v kruhu okolo vatry

a úsmev čo ho zbaví reťazí
to takto sa usmievajú víťazi.

7. 5. 2012

Tie, ktoré sa vracajú


Po tieto dni mi na dvere klopú.
Jednu z nich naslepo vyber a zahoď.
Hneď krát desať, získaš ďalšiu kopu
podozrivo pekných náhod.

Evolúcia šťastia nemá pravidlá.
Preto sa pred ňou každý zamyká.
A žiadna možnosť nevyzerá zlá.
Nerozhodnosť sa rovná panika.

Čo ak zabitá je práve tá,
ktorá mala najkrajší potenciál?
Neskoro, čas po nás zametá
Na stenách zíva pavučina čiar.

Je to snáď mapa?
Príde cestou rada, kadiaľ bežať?
Alebo ťa drak spapá?
Aký je koniec, to mi prezraď.

Vraví sa, že kto ho videl,
musel sa rozlúčiť so všetkými.
Nevráti sa, kto tam raz príde.
A ja chcem zostať s nimi.

5. 4. 2012

príznaky

každý deň tam chodím 
cestou čo vedie na pláž 
len kameňom hodím 
ešte pár dní nemám čas ... 

chcem robiť niečo pre seba 
počítať kvapky v mori 
a smiať sa - nič viac netreba 
ešte pár dní som chorý 

a potom sa pýtam 
pre koho to všetko robím 
a prečo stále mám tie dni
znásilnených hodín 

kde na mňa nápad čaká
keď stále pred ním utekám 
očami spiaceho draka 
sa na hlúpu ovečku hrám 

neuznávam vaše pravidlá 
netúžim poraziť ostatných 
pravda hocijako pravdivá 
klamárom nezoberie dych ...

20. 3. 2012

malý kúsok pravidiel

sto receptov na šťastie,
pretrepať a nemiešať,
bez slnka aj tak nerastie,
sny vs. policajný štát.

než hodíš rukavicou,
zisti sám, čo by si rád,
lebo na závistlivcov
nikdy nepríde rad.

to že ti ukazujú chyby,
značí, že riešenia sú na tebe,
vyhovieť hladu veľkej ryby?
či vlastnej dotieravej potrebe?

papáš tie ilúzie a pritom vieš,
kde sú všetky dvere von,
aj to že sám s nimi nepohneš,
kým sa budeš hrať s problémom.

tak a teraz - kade skôr?
vysoko lietal, hlboko padol,
na hrebeňoch neznámych hôr,
zistil, že cesta vedie aj nadol.

na svete je priveľa ľudí,
aby si nikoho nestretol,
navzájom menia sa na obludy,
gorila, had, sviňa a vôl.

skús raz pozerať na druhých,
akoby si stál na svete sám,
nečakaj na druhý dych.
nečakaj kým ti zavolám.

tvoj najlepší nápad už je na ceste.