povedal by som to takto, vážení,
spávam na zemi a ležím rozpažený,
medzi snami o zázemí a tým čo mozog káže mi,
hlavne vtedy, keďsi spomínam na ženy:
suseda Magda ma dcérku Vierku
sledujem ju večer cez kľúčovú dierku
jak si píše denník v čipkovanom tielku,
nehaj ja to pozerám, neprepínaj mi tú telku,
volá sa Dáša a jej smiech je liek,
malá lesná víla, má posteľ z vetvičiek,
čo sa týka mňa, tak 5 z 5 hviezdičiek,
ale jediné čo prečítala bolo Zem a vek
ďalšia je Kaťa, taká čo maká, aby mala 2K
v čistom, čiže pre zamestnávateľa krát dva,
nedosiahnuteľný vrchol ako K2,
moje srdce bolo jediné čo neukradla
krvácal som, keď spoznal Peťu - tatérku,
naučila ma žrať cícerovú nátierku
ale spraviť maturitu nie je ako spravit partnerku
bola spokojná až keď som jej vymenil baterku
čo nenájdeš dnuká, tak to nájdeš venku,
presne tak som našiel bartenderku Lenku,
vytriezvel som z viery že som na šiel bezva žienku
keď mi z gatí vytiahla len peňaženku
ďalšie meno neviem, bo bola strašná párty,
päty, lýtka, stehná, kolená a nárty,
vyštartoval by som, keby mi išli štarty,
ale ja som stará škola, štýlom salám párky,
tak sa iba kukám a stojím pri stene,
(niektoré majú rady prstene,
niektoré zas prstenie,
a niektoré proste nie),
bude už len jedna alebo ďalších sto,
dávno nepozerám na to ako na číslo,
v komentároch nadávam mačistom
do nacistov,
v realite som to ja, komu jebe načisto
žijeme na dne prázdnej misy, premisy,
že internetu vládnu cecky, a štátu penisy,
musíš mať tisíc lajkov denne iba vtedy si,
nakladať umývačku riadu nie je to čo kedysi
láska je len jedna a jedna plus jedna, to je tri
láska je tá ktorú počuješ v povetrí
láska je nesmrtelná ako slam poetry.
