8. 12. 2021

Učím sa (2020)

furt mám pocit, že som tu prvý krát,
to ako fakt, aj ja sa môžem hrať?
okej. tak ja tu niečo mám.
z múdrostí našich otcov a mám,

lebo otcovia si vždy poradia,
a keď nie, tak aspoň poradia nám.
ale len v tom, na čo už máme vek,
a váhu, odvahu a výšku.

a v tom že fakt musíš mať výšku,
lebo iba tak si nájdeš dobrú robotu
svojmu srdcu a hlavne odboru blízku,
no nieže tam ostaneš jak lízať misku,
a snívať o tom, že ti niekto zaplatí výskum.

na čo máš tata, keď nie na to, aby ti povedal, na čo máš?
aby ti pripomenul, že len jeden zo sto
môže byť žán klód van dám, alebo fantomas.
ale choď, dobre sa uč a sám to dáš.

a tak naučil som sa učiť sa, učiť sa, učiť sa,
budovať vzťahy, ale iba ku číslam,
a nepočuť, že sused doma mučí psa,
ale odkedy mám výšku, pomaly učím sa.

18. 9. 2021

oči

nerušte moje kruhy, okolo oka,

okolo okrajov, tvojich zreníc,

čo hovoria horor, v znamení vlka,

horia jak korona zatmenia slnka,

kontrola zhora, zvnútra aj z vonka,

kontrolka varovania že zišiel som z mapy,

a zišlo by sa napiť,

no mal by som sa vrátiť,

vraví mi ešte niečo napíš,

ak si ma neprišla zabiť,

rád sa v nich stratím,

nerušte moje kruhy, okolo oka,

15. 9. 2021

Asfalt (Letavy 2021, 1. časť)

predtým jak to zabudnem, tak sa musím priznať
pripravil som každú vetu presne ako prišla
tým čo tomu neveria, uvediem príklad:

primitívi, čo si príliš pripisujú význam
majú prísny názor, pritom nevedia písať
bez internetu sa nevedia ani vysrať
príbuzní si pre nich prišli, no nemali kde pristáť
privilegovaní primáti, čo ich nemôžem vystáť

príliš veľa ľudí, čo sa pripútajú k číslam
tých čo nemajú čo stratiť, sa snaží každý získať
hlavne tí, čo fungujú, len kým je s kým sa vyspať
tým, čo nevedia, čo im chýba, asi chýba iskra
a všetkých ostatných som už videl x-krát

všimnite si oči tých, čo sa berú moc vážne
keď sa dobre pozriete, tak vidíte ich bárskde
čo chcem povedať je, že sú väčšinou prázdne
dal by som si niečo studené, jak text tejto básne
ale potom prechladnem a na všetko kašlem

vlastne mi to znie ako celkom dobrý nápad
tak jak sa to píše na motivačných kartách
vráť sa do časov, keď ťa nič nemohlo nasrať
zavri oči, nadýchni sa, úplne sa zastav
vyzuj sa a cíť, niečo iné ako asfalt

Dezolát (Letavy 2021, 2. časť)

drahý dezolát,
snažím sa ťa tak nevolať,
nehaj neboj, žiadna reklama sa nekoná,
tváriš sa že demokracia k tebe nie je férová,
skús viac času vlastnej hlave venovať, 
skús tú stenu medzi nami prekonať,
netvár sa akože né,
dvere sú otvorené,

každá skupina zvonku vyzerá jak tá istá,
strílat ich a zatvárat, kým nebude planéta čistá,
ty si fašista, ty si fašista! ty si fašista...
bezpečný a nezávislý ako pakistan.

tak sa bojíš že u druhých hrotíš strach,
ale prečítaš si iný názor a po uši spotíš sa,
máš to blbé keď ťa bolí rozmýšlať,

ja teda zvolím jednoduché slová,
tvoja profilovka ťa aj tak schová,
keď nepôjde to dneska, skúsim zajtra znova,
nová škola, nová strana, nová doba,
nechaj si ten obraz sveta premalovať,
miesto hádky o tom, kto je ozaj slovák,

poďakuj sa svojmu adminovi, ocinovi, mamine,
za to že si vločka snehu zachytená v lavíne,
nedvíhaj na mňa hlas, normálne sa bavíme,
nehádaj sa so mnou, že kto je na vine,
aj tak to záleží na tom, v ktorej si bubline,

vo víne je pravda, a v pive odvaha,
a jediný koho vieš bozkávať je podlaha.
musíme sa rozprávať, o tom, kto ťa ovláda,
každý deň skanduješ že nenecháš sa okrádať,
tak kto ti zobral pokoj, dôstojnosť aj čas?
sám si jazvy otváraš,
aby si ukázal kolko ich máš... 

ja vidím že máš problém, asi to nemáš lahké,
keď ťa odmalička učia facke a flaške,
a tí druhí vonku sú všetci v maske,
to čoho sa držíš, to ti škodí, daj sem,

možno to tak nevyzerá, ale vždy máš na výber,
tých vecí čo máme spoločné, je za kýbel,
vymeň klietku čo máš v hlave aspoň za výbeh,
keď to spravia všetci, čaká nás zlatý vek.

Na ženy (Letavy 2021, Výpredaj nápadov)

povedal by som to takto, vážení,
varení pečení dusení smažení,
spávam na zemi a sedím rozpažený,
hlavne vtedy, keďsa ma pýtajú na ženy:

suseda Magda ma dcérku Vierku
sledujem ju večer cez kľúčovú dierku
jak si píše denník v čipkovanom tielku,
nehaj ja to pozerám, neprepínaj mi tú telku, 

spávam na zemi a sedím rozpažený,
vtedy, keď sa tvárim že nemám chuť na ženy:

keď ty si venuša, tak ja som mars,
nepozeraj na mňa keď píšem bars,
čašníčka sa pýta, dobrý deň, čo si dáš?
tak odložím menučko a hovorím: vás.

spávam na zemi a sedím rozpažený,
hlavne vtedy, keď dávajú upútavku na ženy:

princezná na hrášku, robím jej donášku,
mám nervy na vlásku, keď dáva mi otázku,
čo tu chceš? toto je internát.
bleskovo rozmýšlam: dala si inzerát.
zle si si prečítal, ako máš vyzerať.
kedysi si princezny nemohli vyberať.
samozrejme že, som sa ocitol pri dverách.

spávam na zemi a sedím rozpažený,
hlavne vtedy, keď si spomínam na ženy:

volá sa Dáša a jej smiech je liek,
malá lesná víla, má posteľ z vetvičiek,
čo sa týka mňa, tak 5 z 5 hviezdičiek,
ale jediné čo prečítala bolo Zem a vek.

spávam na zemi a sedím rozpažený,
hlavne vtedy, keď hladám ďalšie rýmy na ženy:

volá sa Soňa, robí velkú manažérku,
každý deň jej nosím jeden bambus na dobierku,
hovorím jej počkaj, máš niečo na bolerku,
odchádzam aj z bambusom a na ksichte mám kérku.

spávam na zemi a sedím rozpažený,
hlavne vtedy, keď si čítam komentáre na ženy:

videl som ju sekundu, bo bola strašná párty,
päty, lýtka, stehná, kolená a nárty,
vyštartoval by som, keby mi išli štarty,
ale ja som stará škola, štýlom salám párky,
tak sa iba kukám a stojím pri stene,
(niektoré majú rady prstene,
niektoré zas prstenie,
a niektoré proste nie)

spávam na zemi a sedím rozpažený,
hlavne vtedy, keď sa ma pýtajú na ženy:
a sprchujem sa len, keď som strašne spotený,
odvtedy, čo ma chceli zamurovať do steny,
takí velkí rytieri, čo hovoria NI!

varený pečený dusený smažený,
vážení, radšej sa ma nepýtajte na ženy.