Po tieto dni
mi na dvere klopú.
Jednu z nich
naslepo vyber a zahoď.
Hneď krát
desať, získaš ďalšiu kopu
podozrivo pekných
náhod.
Evolúcia
šťastia nemá pravidlá.
Preto sa
pred ňou každý zamyká.
A žiadna
možnosť nevyzerá zlá.
Nerozhodnosť
sa rovná panika.
Čo ak zabitá
je práve tá,
ktorá mala
najkrajší potenciál?
Neskoro, čas
po nás zametá
Na stenách zíva
pavučina čiar.
Je to snáď
mapa?
Príde cestou
rada, kadiaľ bežať?
Alebo ťa
drak spapá?
Aký je
koniec, to mi prezraď.
Vraví sa, že
kto ho videl,
musel sa
rozlúčiť so všetkými.
Nevráti sa, kto
tam raz príde.
A ja chcem
zostať s nimi.
