Sára šla v šlapkách a Sandra v sandálach,
na tričku mala kresleného vandala,
opálená, strapatá, potetovaná že vyzerala jak mandala,
zahorel som za ňou á la Jan Palach,
šelma horúca jak sauna a svalnatá,
vraj skákala po skalách, keď bola malá,
a tolko chýbalo aby sa polámala,
ale aspoň sa sama naučila padať,
poskúšala všetko, veď kým je ešte mladá,
samba, tantra, kravmaga,
a ako podojiť hada,
nevieš či sa chce hladkať, hladať, alebo hádať.
hakuna matata, aj kuna ma tata,
lebo keby mala kuna nemala tata,
tak neni malá kuna,
ked nemala tata,
tak nemala kde bývať,
tak sa nakakala ku nám,
spoločná kúpeľňa je humáč,
umy sa ešte raz, lebo tu máš chumáč.
na tričku mala kresleného vandala,
opálená, strapatá, potetovaná že vyzerala jak mandala,
zahorel som za ňou á la Jan Palach,
šelma horúca jak sauna a svalnatá,
vraj skákala po skalách, keď bola malá,
a tolko chýbalo aby sa polámala,
ale aspoň sa sama naučila padať,
poskúšala všetko, veď kým je ešte mladá,
samba, tantra, kravmaga,
a ako podojiť hada,
nevieš či sa chce hladkať, hladať, alebo hádať.
hakuna matata, aj kuna ma tata,
lebo keby mala kuna nemala tata,
tak neni malá kuna,
ked nemala tata,
tak nemala kde bývať,
tak sa nakakala ku nám,
spoločná kúpeľňa je humáč,
umy sa ešte raz, lebo tu máš chumáč.
a to bolo na ňu trochu too much.
mala vlastný svet, jak Herbertova Duna,
keby mala mačku, volala by sa Luna,
ale od mala mala sen, že má labradora menom Chára,
haraší aj našim, keď ju vidia jak hára,
v šatách z čias, keď bola tenká jak čiara,
ale ona nie je žiadna nána,
špekulovala, či by bola tak žiadaná,
aj keby bola zadaná,
tak osedlalalaa,
taxikára-Taliana,
majstra maliara,
pána vladára
aj toho čo zvláda náklaďák,
všetko čo mala, im ukázala…
dala im viac jak Pamela za mlada,
jej umelecké meno bolo Ada á la rajská zahrada
jej oblúbene mesto bolo Fuk-ušima,
mala motorku a helmu s mačacíma ušima,
len si na ňu spomeniem a suší ma,
dodnes neviem presne, no tuším že tušila,
že každý mal pocit že ju musí mať,
už nikto nevie kde všade sa túlala,
no jej stehná vždycky boli úlalá,
šúlala na nich špeky,
z ktorých šúlal som sa veky,
mám hlas jak meky a na sebe všetky deky,
a potom som taký že kde ste človeky...
ona tancuje dokola jak nočná můra,
a predstavujem si jak ju zbůram,
jak ďaňový ůrad,
dal by som si kůra,
ale nejde nám růra,
v mrazničke je len pízza,
ja si necítim líca,
a bojím sa,
čo sa stane keď postavím sa...
mala vlastný svet, jak Herbertova Duna,
keby mala mačku, volala by sa Luna,
ale od mala mala sen, že má labradora menom Chára,
haraší aj našim, keď ju vidia jak hára,
v šatách z čias, keď bola tenká jak čiara,
ale ona nie je žiadna nána,
špekulovala, či by bola tak žiadaná,
aj keby bola zadaná,
tak osedlalalaa,
taxikára-Taliana,
majstra maliara,
pána vladára
aj toho čo zvláda náklaďák,
všetko čo mala, im ukázala…
dala im viac jak Pamela za mlada,
jej umelecké meno bolo Ada á la rajská zahrada
jej oblúbene mesto bolo Fuk-ušima,
mala motorku a helmu s mačacíma ušima,
len si na ňu spomeniem a suší ma,
dodnes neviem presne, no tuším že tušila,
že každý mal pocit že ju musí mať,
už nikto nevie kde všade sa túlala,
no jej stehná vždycky boli úlalá,
šúlala na nich špeky,
z ktorých šúlal som sa veky,
mám hlas jak meky a na sebe všetky deky,
a potom som taký že kde ste človeky...
ona tancuje dokola jak nočná můra,
a predstavujem si jak ju zbůram,
jak ďaňový ůrad,
dal by som si kůra,
ale nejde nám růra,
v mrazničke je len pízza,
ja si necítim líca,
a bojím sa,
čo sa stane keď postavím sa...
