proste kravina...
Bol tmavý, veľmi tmavý, skoro čierny deň...eh, večer. Mesiac matne svietil uprostred oblohy. No...takmer. Smeti. Smeti sa v miernom vetríku presúšali záhradou. A tam, v montérkach, medzi kríčkami...krčil sa DEDKO. Šedivé vlasy, nepríčetný pohľad...hrôza naňho pozrieť. V ruke zviera PROTÉZU. A premýšľa.
Za ním svorka. Opiera sa o smetnííík, a tiež... premýšľa. Hodí zrak do smetníka....čosi z neho TRČÍ! Ruka...A v nej sekáčik. Hrdzavý ale ostrý! I SCHMATNE ho svokra. Zaváha...dedko sa hrbí...a SVOKRA...premýšľa. Sekáčik má. Ostrý. Funkčný. Skvelý. Absolútne...fajn. A dedko stojí.
ŠMYK!!! Dedko sa bezhlavo potáca záhradkou...protééza letí k zemi.
Svokra stojí pri smetníku, zo sekáčika kvapká ČREVO. Už zas...premýšľa. Hodí OKOM na tú čepeľ...v VRESKOM pustí sekáč na zem...DO ŽALÚDKA trafí dedka!!! AUAJS! Chrapčí dedko. Prstom drví svokre kotník! Tá...zas do smetníka letí.
Chvíľu bolo ticho. Len vetrík rozfukoval dedka po záhradke. Dedko medzi smietkami si lieta. Zrazu ZAŠTRKOTAL smetník...Svokra sa v ňom metá!
