trochu nezmyselná inšpirácia
toľko farieb mala obloha...
kedy naposledy?
snáď večnosť sme stáli na nohách,
čosi ako láska pri tebe sedí.
deň nekončí, aj keď ide tma.
kam sa dá ešte zájsť,
čo ešte vidieť, kopu možností máš,
a noc ako nepremokavý plášť.
poďme sa chvíľu báť až strach,
a potom sa smiať a stále viac,
susedia už zmizli v perinách...
len my máme výhľad na mesiac.
po rebríku slov až hore
k hviezdam, jednu ti donesiem,
je ich tam celé more,
a ktorá je tvoja? už teraz viem.
ahoj a objatie na koniec,
a nezlomí nás ani mráz.
ešte jedna správna vec:
uvidím ťa zas.
