denne mlátim vzduch a utekám
denne za pochodu za prácou snívam,
že si hlavu odpálim až ku hviezdam
svet reve že už dávno mala byť tam
oproti celej oblohe sa zdám byť sám
ako malé dieťa čo si objíma kolená
keď ti sedím oproti a hľadám
bol by som rád, keby si bola rada
celú večnosť si na rade, madam,
a ja ako posledný slušný čakám
beštiu v tele kŕmim kopou vyhorených želaní
sklopí chvost a beží za tebou až keď telo spí
pokoj - pravda - sloboda
niekde hlboko v strede medzi nimi
sa to na koniec sveta podobá
natiahni ruku, mapu nakresli mi
tak ako ja ti ju kreslím, keď sa tváriš že nevidíš.