Nemáme strach, len
sa hneváme, brácho
že vždy tí dobrí,
jak keby boli
za velkou mlákou
a kým ľudia
pochopia čo a ako
budeme učiť
vnúčatá ako neošťať záchod
aj to že radšej
môžeme ošťať zákon
lebo to sväté
písmo je zlatá klietka čo kúše jak kobra
zakrýva nám oči
len aby sme nevideli ten obraz
anatómia vyššieho
stredného dobra
a matematika obecného zla, vol. dva:
kozliatka otvárajú
vrátka vo volbách
to som ja, vaša
mamička.
ani sloni v
porceláne už nechodia po špičkách
vozia sa domov na
osmičkách a sedmičkách
šalát vidlička,
aljašský losos, nórska jedlička
/všetko spí,
všetko sní/
svet akoby spí a ty
spíš s ním
neni ľahké sa
pozrieť tam, kde je pravda
ale na chvíľu by
sa nám azda mohlo zazdať,
že ten svet predsa
len niečo málo vie
spomína a práve
preto nechce zhrdzavieť
ale malé ryby
ostanú malé
až nakoniec dostanú
mladé
až potom vidia, že
všade naokolo je tá sieť
ona tá sieť je
všade a je tak mocná
že sa robí dusno a
núti nás otvárať okná
a prehliadať
refreshnúť
prehliadač
a prehliadať (kroky
za oponou, ktoré nikomu nevadia)
je toho toľko, aby
sa to nedalo prehľadať
tak ľahko ako tvoja
peňaženka a vrecká
ako odpoveď, ktorá
myslíš že postačí deckám
ale nepostačí, tak
strč si ju vieš kam
česť práci,
robote pokoj a pokoj aj viečkam
/tichá noc, svätá
noc/