Kameň

tak málo je, málo je lásky,
tak málo je z fľašky
v mojej hlave,

a predsa toľko príšer
čím nižšie tým živšie,
poď bližšie kým píšem,

sú také dravé,
to ostatné je slabé,
ako ja tebe samej, kam sa hrabem,

tak nalej, nech sa najem
tvojich očí, potom (r)amen
chcem čo chcem a tam klamem,

aj keď všetci vedia že sa to nemá
tie slová sú deravé ako chleba
chcem čo chcem, keď chcem teba.

Táborák

bol som raz s rodinou na horách
mal som sedem
a bol som ten jeden
čo vedel založiť táborák
ten stále plápolá
a preto mám to rád
keď niet sa na čo hrať
keď som sám, a načo strach?
mať tak časovrat,
dám si to ešte raz.