stavy (2025)

depresie po tridsiatke nie sú cool ani cute,

nemôžem sa v tomto stave bytia hnúť,

keď ma nemá kto z tých sračiek vytiahnuť,

a úzkosť si v mojej hlave hľadá další kút,

kam by mohla preniknúť,

kde by sa mohla uložiť,

len či ma tie roky naučili viac než súložiť

posraná promiskuita,

i am broken like a promise, tu i tam,

zazvonila motyka na kameň,

koľkokrát sám sebe zaklamem,

koľkokrát si človekem,

toľkokrát zistíš ako chutí rodná zem,

a ráno s podlahou sa bozkávam

mm, dobrá zem,

očami sa rozprávam,

jak v zrkadle s odrazem,

tvoje prianie mi je rozkazem,

len či sa pánboh pozerá 

čo stvárame s jeho obrazem,

skúšať nové veci, je k veci 

len keď skúšaš to čo skúšajú všetci,

keď už nebudeš mať čím kúsať, dáš si pol deci,

budeš sa pýtať jak sa majú dzeci,

dzeci ti povedia, že mal by si sa liečiť,

život je mrcha, co dá všeckým hejterúm,

keď ťa tequilla nezabila tak si nalej ešte rum,

život je ten najkomplikovanejší escape room

a potom sú tie dni, keď prví sú poslední,

poslední sú prví a ja som ten prostredný,

som kačička do vane čo ukazuje prostredník

všetci ste lietadlo a ja mám proste dník,

keď nadávam, tak preto že to myslím úprimne

všetci svätí rovnako jak démoni sú pri mne

pripadám im taký hlúpy ako oni pripadajú hlúpi mne?

ak naozaj chceš, tak buď pri mne,

svet vyzerá menší odkedy stojím vzpriamene,

prístavný most vie že to žije v mŕtvom ramene

a predstavy o živote sú mŕtve ako kamene,

znevažujú ma hoci nič nevážia,

cez prsty mi pretekajú - súťažia,

koľko času a síl, ešte ukradnú ti,

nič sa nemení, zem pod nohami sa krúti

zo všetkých síl sa snažím, prestať sa nútiť

do vecí a prestať sa rútiť,

ten čo leží, toho najrýchlejšie dobehnú,

niekto maká aj keď ty máš pauzu obednú,

na vrchole to je najviac podobné dnu,

mám v textoch dieru tak sa opriem o bedňu,

raz chcel by som byť ten, o koho oprieš sa,

každý deň mám pocit, že som tu od dneška,

ale zároveň navždy jak obriezka,

moja hlava vraví že potrebuje o zem otrieskať

kde všetci sú chlap stroj hrdina dub, ja som trieska.

môj pick-up line je "poď vrieskať"

no v skutočnosti tým myslím "precitni"

a pritom som tak bezcitný,

že som z toho sentimentálny,

počúvaj ma sem ty mentálny,

atlét, mali by ťa natreť,

niečím čo je zakázané aplikovať na pleť.

už sa do života niekoho iného zapleť,

a keď to nebude fungovať, 

tak nech ťa len vypne a potom zapne,

blik, bľak, tik, tak, klit, klát,

pardón, to bol len menší skrat,

presne tak, presne tak,

presne ako aristokrat,

som sa cítil asi sto krát,

snažil sa sám spraviť obrat,

do vlastných dvoch rúk to zobrať,

len aby som skončil na zemi,

vlastnými predstavami zrazený,

zmrazený jak účet,

skazený jak plán,

tak to dopadlo, keď som to skúšal sám...

odjakživa som pretkaný

rešpektom pred svojimi predkami

ťahám traumy za sebou pákami a kladkami

nad tatrou sa blýska a blázni tiahnu nad nami,

smerom von z európskej únie s holými zadkami,

zatial hladkám displej, ten moje ego hladká mi

sladko vraví že svet má pred sebou len pád, 

a my?

Indie (Fnurik 2025 slam)

 tvoja mama sa ma pýtala že čo je indie,

ale utekal som na vlak, takže nekdy jindy,

indie sú dospelí čo stále robia čo ich baví,

nechaj si tým potetovať vnútro hlavy,

to čo ich baví robia lacno, rýchlo, dobre,

stavajú to jak hrádzu kurwa bobre,

indie je jak intrák, štúdio v každej 

chodbe,

newsletter čo nemá tlačítko zrušiť odber,

základ je mať nápad a nebyť mizantrop,

keď nevidíš nebo, musíš priznať strop,

keby bol rozpočet tak by mohol prísť aj drop,

aj keď sa ti nechce musíš prísť a stop,

pauzni grind a sny o tom byť za vodou,

každý sa tam aj tak dostal náhodou,

reprezentujem metódu monte carlo,

ikonický jak v Piešťanoch toten s barlou,

karty sú hodené a kocky rozdané,

zážitky také, že si ich odrátaš od dane

jak hovoria na východe, poďme baviť,

nechaj si tým

 potetovať vnútro hlavy,

(Z)NIE

 z nie tak ďalekej minulosti na nebe znie,

že mi jebe z nej, že mi je bez nej zle, 

aké bežné, že?

nie je nebezpečnejšie nebezpečie než ženské,

navždy nadživotné povýšia na nadpozemské,

bezsenné besnenie mi pripadalo nežné,

nežnejšie než sneženie,

nežnejšie než jej zježené ...nie že nie,

kiež príde brieždenie, skôr než ma preženie,

bársčo by som dokázal sebe ale žene nie,

preto ženenie je jediné do čoho sa neženiem,

ona vie že nie, a ja viem že vie že nie,

čiara ktorá oddeľuje bezvedomie a väzenie,

je o rovnováhe rovnako jak lezenie,

či sa zaviažeš to závažie niesť je na zváženie,

ale ak to nie je áno, tak je to vážne nie.

z nie tak ďalekej prítomnosti azda znie,

že zrnko pravdy je základ každej fantázie,

že keď je zle tak ťa pravda zje ale pravda je

že prsia visia tak ich volám suspenzie,

jej starí rodičia smutní sú z penzie,

jej starí rodičia priamo z perzie,

vraveli že láska nie sú spenené spermie,

ale spreneverené prémie,

preverené verejne aj súkromne,

pod peržanom schované sú skromne,

túžby schované sú vo mne.

plány ísť spolu do vane sú v hovne.

aj sľuby sú tie-tam, zbohom v hovne.

jak ja v šiestej triede, poslaný do zborovne,

ukazoval spolužiačke že viem stáť vodorovne.

bolo dosť pohovorov a hororov, ňe?

z nie tak ďalekej budúcnosti určite znie,

keď to nie je áno, je to určite nie,

je to určité zadosťučinenie,

učit sa hovoriť nie na den učiteliek,

keď to neni jed tak je to určite liek,

storočie stonožiek samoživiteliek,

nadkolenných ponožiek, samodržiek plných očiek,

sto ovečiek vlku málo, snehových vločiek,

čierna bača, biele ovce,

čiernou ceruzkou sa stará o rovné obočie,

čierny trh prináša biele ovocie,

biele sny o tom že si čiernu kožu oblečiem,

jednu zo slečien zoblečiem a odvlečiem,

ale nebude to do herne,

ľudstvo je príšerné, lebo je to moderné,

nečakám kým ma doba dobehne,

lebo potom bude po mne, tak poďme hneď,

svoje podvedomie vedome podvediem,

lebo ak nepovie áno, tak povie nie.

z nie tak ďalekej budúcnosti na nebe znie,

že z nie bude áno.