Splahočená prdolitka

verným
Splahočena prdolitka...
ihloudomäsa dokolena dolýtka.
malá diera fstrede sitka!
splahočena prdolitka!
tak
nevalajsapozemi!
sprostá! ploská doska!
sprostá! socka troska!
nevalajsapozemi
fúj!
splahočena prdolitka!
modrina odpanvice bitka
chromtačka ty debilitka!
splahočena prdolitka!
tak
nevalajsapozemi!
sprostá! spopod mosta!
sprostá! kožka z chvosta!
nevalajsapozemi!
fúj!
splahočena prdolitka!
nakrku jazva od pravítka...
postav sa ty trasoritka!
splahočena prdolitka!

sproo-stá!

’to dlabem.

jeden čerstvý výkrik
’to dlabem - zas prší.
kde je problém, čo ťa mrzí?
sotva sa narodia, sú drzí.

som si chcel postaviť stan
nech ich už nepočúvam.
tie biele steny.
to za to že som pokrstený.

’to dlabem – čo sa robí?
sivá symfónia za oknami
čo sa to robí s nami?
kvapky. mláky. sirény. a hroby.

päť prstov na skle
niekomu stačia tri či štyri.
a do skla to svoje vyry.
nech nezabudnú.

’to dlabem – idem von.
tak čo, voda nikoho nezabila.
zatiaľ.
a vonku vládne sila.
nemal si vystrčiť päty z domu.
nesmej sa, teraz už nie je čomu.

’to dlabem...

the_droid_party

počúvaš sa niekedy?

mohol by si to trochu stíšiť?
keď sa ti nepáči zakry si uši
trvalo roky skutočnú pravdu ušiť
a potom už von jednoducho musí!

a susedia?
dávno vedia o čom je reč.
kde sme boli, kým oni boli preč...
prosím ťa, čo to trepeš?

boli sme tam kde vždy!
presne tak, stále na tom istom
mäkkom útulnom a čistom
ešte aby si sa sťažoval...

a stíš to!
nie myslím, že to nehrozí.
pozri, si tu jediný nervózny.
nestačilo ti osem dní?

a vieš čo? stačilo
dúfam že sa ti so mnou páčilo...
kam ideš?
kam ideš?!
kam ideš?!!

Víťaz

Bolo dobre
Tvoja duša plná síl
Frajerina
Vlastný tieň si preskočil

A videli ťa
Pehavé líčka pod slnkom
Tí druhí zas
ťa podrezali posunkom

Úsmevom skryl si
to na čo boli zvedaví
Prečo...
Na krk ako drôt žeravý

Nevyhral si
Na pirátov si prikrátky
A ruku v ruke s nimi
sa škeria verné pirátky.

na zabitý čas

mal som odísť, no chcel som zostať
neklesnúť na svedomí ani trochu
poď, je čas si niečo vziať, niečo dostať!
a iným vliezť pod kožu
neďakujem, neprosím si.

pomaly vraj zájdeš ďalej
ale kto tomu uverí?
nemrač sa už, radšej si nalej!
nech si s nami a nikdy inak
neďakujem, neprosím si.

len zabitý čas
ten mi je vďačnejší než každý ktosi
zaňho ruky do ohňa
zaňho potupu na raňajky
a na asfalte sedím bosý.

kývajú mi z drahých áut
a moje svedomie si kope hrob
pozri sa na nich, trapkov rovnakých
čo zdedili návod na život.