Nemáme

Nemáme strach, len

sa hneváme, brácho

že vždy tí dobrí,

jak keby boli

za velkou mlákou

a kým ľudia pochopia čo a ako

budeme učiť vnúčatá ako neošťať záchod

aj to že radšej môžeme ošťať zákon

lebo to sväté písmo je zlatá klietka čo kúše jak kobra

zakrýva nám oči len aby sme nevideli ten obraz

anatómia vyššieho stredného dobra

a matematika obecného zla, vol. dva:

kozliatka otvárajú vrátka vo volbách

to som ja, vaša mamička.

ani sloni v porceláne už nechodia po špičkách

vozia sa domov na osmičkách a sedmičkách

šalát vidlička, aljašský losos, nórska jedlička

/všetko spí, všetko sní/

svet akoby spí a ty spíš s ním

neni ľahké sa pozrieť tam, kde je pravda

ale na chvíľu by sa nám azda mohlo zazdať,

že ten svet predsa len niečo málo vie

spomína a práve preto nechce zhrdzavieť

ale malé ryby ostanú malé

až nakoniec dostanú mladé

až potom vidia, že všade naokolo je tá sieť

ona tá sieť je všade a je tak mocná

že sa robí dusno a núti nás otvárať okná

a prehliadať

refreshnúť prehliadač

a prehliadať (kroky za oponou, ktoré nikomu nevadia)

je toho toľko, aby sa to nedalo prehľadať

tak ľahko ako tvoja peňaženka a vrecká

ako odpoveď, ktorá myslíš že postačí deckám

ale nepostačí, tak strč si ju vieš kam

česť práci, robote pokoj a pokoj aj viečkam

/tichá noc, svätá noc/

horoskop

podľa horoskopu už som mal byť otec, kto je viac
ona by sa nerozhodla ani keby má len dvoje šiat
či sa uvidíme o rok, o desať, alebo o mesiac,

chytáme medziplanetárne stavy
priznajme si čo nás baví,
a môžeme sa baviť.
zvuky reťazí a palíc a klavír.

najprv áno a potom nie
zvieratko v klietke spozornie
aj keď ruky sú pokojné

nič také

posledné dni

som na ľudí veľmi zlý,

a hlavne vtedy, keď mi to nemyslí,

viem, že tiene vôbec nezmizli

ale aj tak ležím

a nesnažím sa prežiť

hore je dole, ja sa váľam medzi

slovami, čo by mi inak zlámali väzy

kým všetci ostatní sú na cestách

strateným časom, čo nechce stáť

rozdávajú a dostávajú, iba ja viem iba brať

nie som kamarát

čo je nové, to je dobré

ale ja nechcem, tak hádam choďte

chcem, zúfam a rozmýšľam potme

čakám kým ma zas zhasneš a zotneš

stále nič,

odsúdený ísť

Ďalej

Rána sú choré
ale hlavy máme hore
akoby svet bol bez chyby
robíme hlúpe pohyby

Oči máme len jedny
ale aj nimi vidíme cez dni,
akoby sme mali dvoje
ideme si svoje

Vypneme kompy a zapneme mikiny
až po krk a ideme zabíjať hodiny
akoby sme nevedeli byť sami
idete s nami?

zamknutý

kvôli debilom
sa vyhýbam ľuďom
aj tým dobrým, kamarátom z klubov,
až tak že ani neotváram nové okná.
neverím písmenám, príliš ich poznám,
a nevidím
dôvod
keď nevidím, idem bližšie k oknu,
pozerám čo na mňa čaká vonku,
okrem pokút
tam na chodníku, sa skôr nechám potknúť,
tak sa zatváram
sám
ostávam doma
to máš tak,
keď si prestaneš ceniť všetko čo máš
a radšej to schováš
nevidím dôvod a neverím, o nič viac jak tomáš.
raz prídem a pozdravím vás
vychutnám odraz z dna a pod obraz z vína
všetci všetci, vedia napomínať
a to som si raz myslel, že si iná.