Kameň

tak málo je, málo je lásky,
tak málo je z fľašky
v mojej hlave,

a predsa toľko príšer
čím nižšie tým živšie,
poď bližšie kým píšem,

sú také dravé,
to ostatné je slabé,
ako ja tebe samej, kam sa hrabem,

tak nalej, nech sa najem
tvojich očí, potom (r)amen
chcem čo chcem a tam klamem,

aj keď všetci vedia že sa to nemá
tie slová sú deravé ako chleba
chcem čo chcem, keď chcem teba.

Táborák

bol som raz s rodinou na horách
mal som sedem
a bol som ten jeden
čo vedel založiť táborák
ten stále plápolá
a preto mám to rád
keď niet sa na čo hrať
keď som sám, a načo strach?
mať tak časovrat,
dám si to ešte raz.

Nemáme

Nemáme strach, len

sa hneváme, brácho

že vždy tí dobrí,

jak keby boli

za velkou mlákou

a kým ľudia pochopia čo a ako

budeme učiť vnúčatá ako neošťať záchod

aj to že radšej môžeme ošťať zákon

lebo to sväté písmo je zlatá klietka čo kúše jak kobra

zakrýva nám oči len aby sme nevideli ten obraz

anatómia vyššieho stredného dobra

a matematika obecného zla, vol. dva:

kozliatka otvárajú vrátka vo volbách

to som ja, vaša mamička.

ani sloni v porceláne už nechodia po špičkách

vozia sa domov na osmičkách a sedmičkách

šalát vidlička, aljašský losos, nórska jedlička

/všetko spí, všetko sní/

svet akoby spí a ty spíš s ním

neni ľahké sa pozrieť tam, kde je pravda

ale na chvíľu by sa nám azda mohlo zazdať,

že ten svet predsa len niečo málo vie

spomína a práve preto nechce zhrdzavieť

ale malé ryby ostanú malé

až nakoniec dostanú mladé

až potom vidia, že všade naokolo je tá sieť

ona tá sieť je všade a je tak mocná

že sa robí dusno a núti nás otvárať okná

a prehliadať

refreshnúť prehliadač

a prehliadať (kroky za oponou, ktoré nikomu nevadia)

je toho toľko, aby sa to nedalo prehľadať

tak ľahko ako tvoja peňaženka a vrecká

ako odpoveď, ktorá myslíš že postačí deckám

ale nepostačí, tak strč si ju vieš kam

česť práci, robote pokoj a pokoj aj viečkam

/tichá noc, svätá noc/

horoskop

podľa horoskopu už som mal byť otec, kto je viac
ona by sa nerozhodla ani keby má len dvoje šiat
či sa uvidíme o rok, o desať, alebo o mesiac,

chytáme medziplanetárne stavy
priznajme si čo nás baví,
a môžeme sa baviť.
zvuky reťazí a palíc a klavír.

najprv áno a potom nie
zvieratko v klietke spozornie
aj keď ruky sú pokojné

nič také

posledné dni

som na ľudí veľmi zlý,

a hlavne vtedy, keď mi to nemyslí,

viem, že tiene vôbec nezmizli

ale aj tak ležím

a nesnažím sa prežiť

hore je dole, ja sa váľam medzi

slovami, čo by mi inak zlámali väzy

kým všetci ostatní sú na cestách

strateným časom, čo nechce stáť

rozdávajú a dostávajú, iba ja viem iba brať

nie som kamarát

čo je nové, to je dobré

ale ja nechcem, tak hádam choďte

chcem, zúfam a rozmýšľam potme

čakám kým ma zas zhasneš a zotneš

stále nič,

odsúdený ísť