pocestní

mŕtvy les železných pút a pascí
časostroj ozubených povestí
popri rieke, snáď sa nestratím
kým hľadám svojich obľúbených pocestných

lucerna na sny
každým krokom páli viac
slzotvorných horľavín

prosím...nechcem
o celý svoj svet prísť
a len črep vrátiť, požičaný

nebyť teba, nie som sám, moja drahá
nepochopiteľná
počítaš, starneš, zabúdaš
večná a šťastná ako sama náhoda

horúčavou rozochvený
opitý z tvojich pier sa brodím
stále bližšie k slávnemu veľkému
ničomu

lucerna na sny
žijem, kým bdiem, kým plápolá
na kolenách zrnká popola...

nekonečný spánok
pod snehom čo sa netopí
tam kde slnko hreje
len svojich obľúbených...