len jej :)

lúč slnka vedie ma,

cítim ju aj keď je tma

vidím ju, keď sa nepozerá

volám ju aj vtedy keď nepočúva

nehorázne nežné zviera

moja jedinečná, lietajúca hudba

svit mesiaca šepká mi,

jej najsladšími perami

kým myslím, mám jej plnú hlavu

od prvého dňa a ešte stále

mám ju, moju tajnú odvahu

s ňou je veľké, čo je malé

letný vietor sa so mnou hrá

vie byť tak dokonalá

všetky spomienky a slová zvonia

sypú sa a kreslia obrázky

ráno tak ako ona krásne vonia

celé rozsvietené od lásky

ako lampáše na ceste k hviezdam

ako nekonečná hodina

za nič na svete si nedám

teba, moja jediná.

Tie, ktoré sa vracajú

Po tieto dni mi na dvere klopú.

Jednu z nich naslepo vyber a zahoď.

Hneď krát desať, získaš ďalšiu kopu

podozrivo pekných náhod.

Evolúcia šťastia nemá pravidlá.

Preto sa pred ňou každý zamyká.

A žiadna možnosť nevyzerá zlá.

Nerozhodnosť sa rovná panika.

Čo ak zabitá je práve tá,

ktorá mala najkrajší potenciál?

Neskoro, čas po nás zametá

Na stenách zíva pavučina čiar.

Je to snáď mapa?

Príde cestou rada, kadiaľ bežať?

Alebo ťa drak spapá?

Aký je koniec, to mi prezraď.

Vraví sa, že kto ho videl,

musel sa rozlúčiť so všetkými.

Nevráti sa, kto tam raz príde.

A ja chcem zostať s nimi.