--
Ulice
boli v troskách, odkedy si hociktorý z nich pamätal. Deväť postáv
pomaly napredovalo pomedzi úlomky drevených trámov, hromady sutín
a obhorené kostry vozidiel. Ich kroky boli strnulé, ale ostražité. Žiadne
zbytočné pohyby.
Nepravidelne
sa ozývali záložné zbrane, ktoré im viseli z opaskov, štrk alebo úlomky
skla pod ťažkými čižmami, občas cinknutie remeňa, keď si niekto priložil pažbu
k plecu a zamieril do tmavého zákutia. Do západu slnka ostávala
necelá hodina.
Nízky
chlap na čele skupiny dvihol päsť. Potom zakrúžil vystretou dlaňou vo vzduchu
a pomaly si zložil batoh. Šesť spoločníkov nasledovalo jeho príklad.
Z batohov každý vytiahol malý kovový závit a nádobku
s výbušninou. Pavúčia sieť.
O pár
minút bolo okolo bloku nastražených šesť malých nášľapných mín, medzi ktorými
sa ťahala sieť oceľových laniek. Bola to ich istota, že neprespia hlavnú časť predstavenia.
Nie žeby niekto z nich dokázal spať.
--
