Učím sa (2020)

furt mám pocit, že som tu prvý krát,
to ako fakt, aj ja sa môžem hrať?
okej. tak ja tu niečo mám.
z múdrostí našich otcov a mám,

lebo otcovia si vždy poradia,
a keď nie, tak aspoň poradia nám.
ale len v tom, na čo už máme vek,
a váhu, odvahu a výšku.

a v tom že fakt musíš mať výšku,
lebo iba tak si nájdeš dobrú robotu
svojmu srdcu a hlavne odboru blízku,
no nieže tam ostaneš jak lízať misku,
a snívať o tom, že ti niekto zaplatí výskum.

na čo máš tata, keď nie na to, aby ti povedal, na čo máš?
aby ti pripomenul, že len jeden zo sto
môže byť žán klód van dám, alebo fantomas.
ale choď, dobre sa uč a sám to dáš.

a tak naučil som sa učiť sa, učiť sa, učiť sa,
budovať vzťahy, ale iba ku číslam,
a nepočuť, že sused doma mučí psa,
ale odkedy mám výšku, pomaly učím sa.

oči

nerušte moje kruhy, okolo oka,

okolo okrajov, tvojich zreníc,

čo hovoria horor, v znamení vlka,

horia jak korona zatmenia slnka,

kontrola zhora, zvnútra aj z vonka,

kontrolka varovania že zišiel som z mapy,

a zišlo by sa napiť,

no mal by som sa vrátiť,

vraví mi ešte niečo napíš,

ak si ma neprišla zabiť,

rád sa v nich stratím,

nerušte moje kruhy, okolo oka,

Asfalt (Letavy 2021, 1. časť)

predtým jak to zabudnem, tak sa musím priznať

pripravil som každú vetu presne ako prišla

tým čo tomu neveria, uvediem príklad:

primitívi, čo si príliš pripisujú význam

majú prísny názor, pritom nevedia písať

bez internetu sa nevedia ani vysrať

príbuzní si pre nich prišli, no nemali kde pristáť

privilegovaní primáti, čo ich nemôžem vystáť

príliš veľa ľudí, čo sa pripútajú k číslam

tých čo nemajú čo stratiť, sa snaží každý získať

hlavne tí, čo fungujú, len kým je s kým sa vyspať

tým, čo nevedia, čo im chýba, asi chýba iskra

a všetkých ostatných som už videl x-krát

všimnite si oči tých, čo sa berú moc vážne

keď sa dobre pozriete, tak vidíte ich bárskde

čo chcem povedať je, že sú väčšinou prázdne

dal by som si niečo studené, jak text tejto básne

ale potom prechladnem a na všetko kašlem

vlastne mi to znie ako celkom dobrý nápad

tak jak sa to píše na motivačných kartách

vráť sa do časov, keď ťa nič nemohlo nasrať

zavri oči, nadýchni sa, úplne sa zastav

vyzuj sa a cíť, niečo iné ako asfalt

Dezolát (Letavy 2021, 2. časť)

drahý dezolát,

snažím sa ťa tak nevolať,

nehaj neboj, žiadna reklama sa nekoná,

tváriš sa že demokracia k tebe nie je férová,

skús viac času vlastnej hlave venovať, 

skús tú stenu medzi nami prekonať,

netvár sa akože né,

dvere sú otvorené,

každá skupina zvonku vyzerá jak tá istá,

strílat ich a zatvárat, kým nebude planéta čistá,

ty si fašista, ty si fašista! ty si fašista...

bezpečný a nezávislý ako pakistan.

tak sa bojíš že u druhých hrotíš strach,

ale prečítaš si iný názor a po uši spotíš sa,

máš to blbé keď ťa bolí rozmýšlať,

ja teda zvolím jednoduché slová,

tvoja profilovka ťa aj tak schová,

keď nepôjde to dneska, skúsim zajtra znova,

nová škola, nová strana, nová doba,

nechaj si ten obraz sveta premalovať,

miesto hádky o tom, kto je ozaj slovák,

poďakuj sa svojmu adminovi, ocinovi, mamine,

za to že si vločka snehu zachytená v lavíne,

nedvíhaj na mňa hlas, normálne sa bavíme,

nehádaj sa so mnou, že kto je na vine,

aj tak to záleží na tom, v ktorej si bubline,

vo víne je pravda, a v pive odvaha,

a jediný koho vieš bozkávať je podlaha.

musíme sa rozprávať, o tom, kto ťa ovláda,

každý deň skanduješ že nenecháš sa okrádať,

tak kto ti zobral pokoj, dôstojnosť aj čas?

sám si jazvy otváraš,

aby si ukázal kolko ich máš... 

ja vidím že máš problém, asi to nemáš lahké,

keď ťa odmalička učia facke a flaške,

a tí druhí vonku sú všetci v maske,

to čoho sa držíš, to ti škodí, daj sem,

možno to tak nevyzerá, ale vždy máš na výber,

tých vecí čo máme spoločné, je za kýbel,

vymeň klietku čo máš v hlave aspoň za výbeh,

keď to spravia všetci, čaká nás zlatý vek.

Na ženy (Letavy 2021, Výpredaj nápadov)

povedal by som to takto, vážení,

spávam na zemi a ležím rozpažený,

medzi snami o zázemí a tým čo mozog káže mi,

hlavne vtedy, keďsi spomínam na ženy:

suseda Magda ma dcérku Vierku

sledujem ju večer cez kľúčovú dierku

jak si píše denník v čipkovanom tielku,

nehaj ja to pozerám, neprepínaj mi tú telku, 

volá sa Dáša a jej smiech je liek,

malá lesná víla, má posteľ z vetvičiek,

čo sa týka mňa, tak 5 z 5 hviezdičiek,

ale jediné čo prečítala bolo Zem a vek 

ďalšia je Kaťa, taká čo maká, aby mala 2K

v čistom, čiže pre zamestnávateľa krát dva,

nedosiahnuteľný vrchol ako K2,

moje srdce bolo jediné čo neukradla 

krvácal som, keď spoznal Peťu - tatérku,

naučila ma žrať cícerovú nátierku

ale spraviť maturitu nie je ako spravit partnerku

bola spokojná až keď som jej vymenil baterku

čo nenájdeš dnuká, tak to nájdeš venku,

presne tak som našiel bartenderku Lenku,

vytriezvel som z viery že som na šiel bezva žienku

keď mi z gatí vytiahla len peňaženku 

ďalšie meno neviem, bo bola strašná párty,

päty, lýtka, stehná, kolená a nárty,

vyštartoval by som, keby mi išli štarty,

ale ja som stará škola, štýlom salám párky,

tak sa iba kukám a stojím pri stene,

(niektoré majú rady prstene,

niektoré zas prstenie,

a niektoré proste nie),

bude už len jedna alebo ďalších sto,

dávno nepozerám na to ako na číslo,

v komentároch nadávam mačistom

do nacistov,

v realite som to ja, komu jebe načisto

žijeme na dne prázdnej misy, premisy,

že internetu vládnu cecky, a štátu penisy,

musíš mať tisíc lajkov denne iba vtedy si,

nakladať umývačku riadu nie je to čo kedysi

láska je len jedna a jedna plus jedna, to je tri

láska je tá ktorú počuješ v povetrí

láska je nesmrtelná ako slam poetry.