niekto zvoní, tvoja mama pýta sa že kto je to?
riaditeľ školy pre pokazených poetov,
doniesol ti leporelo plné plné
podnetov,
čítaj, svoj dekel nájdeš v hale odletov,
jediné čo viem vyčítať z toho ksichtu je,
že viacej pomýlený človek neexistuje,
zneužívam rýmy ako formu terapie,
pripajám sa k mládeži kerá vela pije,
normálne by som išiel na hrádzu sa korčulovať,
ale prišla príležitosť do majku sa rozčulovať,
väčšina týchto rýmov mi napadá pri žehlení,
a keď si myslíš že je lepší spôsob, no tak není,
po generácii, ktorá nepoznala svojich fotrov,
generácia, čo by radšej nepoznala svojich fotrov,
generácia pre ktorú narátať do troch je pokrok,
si denne si púšťa porno, nech sa necíti ako otrok,
otrasné správanie je moje základné heslo,
možno preto mi to na základke moc nešlo,
keď sa obzriem dozadu, vidím pestré detstvo,
dnes mám už len odvahu sa cítiť nesvoj,
všetko čo mi prešlo, ma časom prešlo,
každý mamkin preslov, mi podával veslo,
keď mal tatko čas, radšej sa venoval autu,
niekto povie že je fas, no proste nezniesol pravdu.
každý má živote jednu Sandru alebo Sáru,
na hrudi nosí vojnovú sekeru jablko sváru,
ja som tam bol tiež, a mala dosť velkú náruč,
mala všetko čo vedela, a ja ani páru.
inšpirovala k nekonečnému počtu snov,
ale všetky boli o tom čo má pod sukňou,
vyvrcholilo to tým, že som jej kúpil flautu,
ludia nevedia nič, pokým nevedia pravdu.
odvtedy sa na vzťahy iba tak tvári,
s raťafákom plachtou tvoria náramný párik,
už sa ani nepýtam, že ako sa im darí,
keď je z čoho tak varí, keď nie tak obráža bary,
on jej pravidelne ničil nervy tým,
že namiesto cukru kúpil pervitín,
ona mu zachránila život dusenou zeleninou,
on jej zachránil život tým, že išiel s inou,
ona mala koncert v miestnom bordeli,
na plagáte píše iba sobota a pondelí,
zájdem za ňou reku či sa potom podelí,
ukázalo sa že hej, no len s palcom v prdeli,
keď ide do vane, tak musí zobrať obuvák,
viem čo si myslíš: toto nemusím počúvať,
to hovorili aj tí, čo som ich musel porúbať,
presne tak jak lužné lesy a tvoju mať,
zase zasekol si sa jak výťah, a tvorbu trápi smäd,
tvoje úspechy sú magnetky na chladničke,
pozerajú jak tam stojíš a čakáš na výsmech,
digi digitálne deti kričia, hladní sme!
tvoj najlepší nápad sedí pri vchodových dverách,
čo robíš so životom keď sa nikto nepozerá?
to že začneš zajtra si si povedal už včera,
kedy to chceš stihnúť keď nezačneš teraz?
nezvykol si si ze ľudia sú úplne iní ako si ty,
niekedy nejde to inak než jebať na pocity,
spraviť to tak jak hovorí google a mať to v piči.
čierny či biely, aj tak si panák na šachovnici,
sú to ľudia z obrazov, ktoré nikto nenamaloval,
majú vlasy ako besní, a hlasy ako alobal,
a vedia kde bývaš, tak nie aby si žaloval,
tvoja mama prosí aby si jej zavolal,
nechodil v noci von a aby si sa šanoval,
no ty si kúpil život skôr, ako si naňho mal,
slogany čo padajú, spievajú jak samopal,
pavučina lží, na ktorú si sa namotal,
je krehká, ale nie viac ako tvoja lebka,
neklam, slová schované v svetlách reklám,
prekvap, nás a sám seba pošli vieš kam,
check one, nedám check two, lebo meškám.
hezká, by bola tvoja mama keby bola češka,
bežkaj, vyber keš a teš sa z tesca,
treska, keď nemáš chuť na bobra tak zjedz ježka,
nebeská, je láska a jedna ruka tleská,
lesklá, debili si radi lepia na čelné sklá,
heslá, www.tvojamama.sk
