21. 7. 2015

waves

often I float, fly or hang out under the stars,
change occasions, cross roads, streets and bars,

with no idea what to look for, It’d be easy,
I’d just rush and chase my own pleasing,

but you said we’re different, and that’s it,
remember, I quit only if you quit.

so I know, with every episode of this dream,
I smile from my sleep, balanced, I’m in.

standing so close to you as I did,
no more to want, no more to need…

I stare into such foreign eyes and count,
the loud heartbeats, together they haunt,

but no fear can cut my feathers,
we kill the “can’t”s and break the “never”s,

not one bit afraid, that I dive too deep,
I touch, play, rise up, outrun the sleep,

I blink, imagine that you are mine
and kick start an alternate lifetime

there’s no true love, no written fate,
just people as waves, who meet and resonate,

I believe yours landed at a special place
I don’t even want to cool down the pace

because
no dreams warm like these:
the peace I always wildly miss,

one can only wonder what it really is.

17. 3. 2015

hviezdami

zabúdam, kde som nechal sny

o čo menej sním, o to viac rečním
ony tam sú, spia pod prachom večným

ja chcem a potrebujem a verím, že môžem
keď si dosť krát dupnem a hodím sa o zem

otvoriť oči a úplne si spomenúť
nájsť tú nekonečne stratenú odmenu

vrátiť sa tam, kde som všetko nechal
len ja, hviezdne nebo a strecha sveta

súhviezda sú mojou storočnou rodinou
kam pláva, ja po nociach chodím s ňou

na tomto svete nájdem úplne všetkých
vystískam ich, ako svoje stratené deti

porozprávam im nové strany príbehu
o hre na pokoru a slobodu a na nehu

ruku v ruke prejdem sa, tým plátnom nebeským
vždy keď spím, lebo niet viac, kým je s kým.

8. 12. 2014

strašne dobre.

máme sa strašne dobre,

a potom dobre strašne
uprostred dňa spíme
v duchu hádžeme si mašle
osud, ten na nás potichu kašle
ja len žasnem

je to zvláštne, aké sú sny roztopašné
môžeš ich naháňať kým vládzeš
ale chytiť až keď sú mŕtve, jak sadze
predtým boli ohňom, drevom, zemou a vodou
potom výkrikom do tmy za 150 bodov

kto sa ešte vyzná
v neviditeľných cestách
zvyk je fakt ťažká železná vesta
a pritom jediná cesta je prestať
prestať sa trestať.

3. 9. 2014

Vstávam

ktosi, kto je v našich očiach kráľ, raz povedal
že krása sa vznáša, a tú pravdu som si vzal

tak aj ja sa vznášam
z čista jasna jasám,
tá obloha je naša,
tých čo sa neboja sa úplne vzdať
hlavou v mrakoch skákať po hviedzach

hore v presvedčení tam niekde dole je zem
presvedčený že pristátím na ňu sa zabijem
práve preto stále neklesám
ale stúpam k nebesám
a stúpam k tebe sám

pritom stojím malý v dlani decka
čo sa hrá na boha
nič mi nevadí - čo vadí, prečkám
držím sa na nohách
drzý viac než táto hra

hrám sa a hrám, behám po hranách,
kráčam a krákam, očami havrana
vidím cez všetko, márne si navrávam
nič nenarobí väčšie rany ako správne namierené prázdno,
diery, hroby, prázdny pohár, prázdny pohľad na dno,

stojím po kolená v blate, vraj si mám hľadať korene
skôr než zbierať ovocie, sladké ovocie nedovolené
vraj všetky poklady sú dole, hore nie
svet to je popol, čo sa tvári ako korenie,
niektoré cesty vedú, niektoré nie

a búrkové vlny, ktoré ticho neuhasí
ako horí boj o moc, otec a syn
smrad výčitiek, keď horia vlasy
a sny.

24. 8. 2014

robinson

robím = som

Po pár rokoch v dome príšer

Vrátil sa ten čo myslí naopak
Zas moje sny slepo píše
V šlapkách a plavkách čaká na lejak

Vraj si môžem vybrať sám

čo robiť, kam ísť a čím mám byť
kým podrobím sa pravidlám
hrám sa že mám plán a holú riť

Cítim a som čerstvo naučený

spolu sa strácať na vlnách
letieť, nikdy nebyť v tieni
pohodlný a všedný ako bavlna

Viem sa biť so zavretými dvermi

viem byť absolútne hocijaký
a kým sa naučím byť verný
žijem z dobrých nocí, dní a vďaky