strašne dobre.

máme sa strašne dobre,

a potom dobre strašne
uprostred dňa spíme
v duchu hádžeme si mašle
osud, ten na nás potichu kašle
ja len žasnem

je to zvláštne, aké sú sny roztopašné
môžeš ich naháňať kým vládzeš
ale chytiť až keď sú mŕtve, jak sadze
predtým boli ohňom, drevom, zemou a vodou
potom výkrikom do tmy za 150 bodov

kto sa ešte vyzná
v neviditeľných cestách
zvyk je fakt ťažká železná vesta
a pritom jediná cesta je prestať
prestať sa trestať.

Vstávam

ktosi, kto je v našich očiach kráľ, raz povedal

že krása sa vznáša, a tú pravdu som si vzal

tak aj ja sa vznášam

z čista jasna jasám,

tá obloha je naša,

tých čo sa neboja sa úplne vzdať

hlavou v mrakoch skákať po hviedzach

hore v presvedčení tam niekde dole je zem

presvedčený že pristátím na ňu sa zabijem

práve preto stále neklesám

ale stúpam k nebesám

a stúpam k tebe sám

pritom stojím malý v dlani decka

čo sa hrá na boha

nič mi nevadí - čo vadí, prečkám

držím sa na nohách

drzý viac než táto hra

hrám sa a hrám, behám po hranách,

kráčam a krákam, očami havrana

vidím cez všetko, márne si navrávam

nič nenarobí väčšie rany ako správne namierené prázdno,

diery, hroby, prázdny pohár, prázdny pohľad na dno,

stojím po kolená v blate, vraj si mám hľadať korene

skôr než zbierať ovocie, sladké ovocie nedovolené

vraj všetky poklady sú dole, hore nie

svet to je popol, čo sa tvári ako korenie,

niektoré cesty vedú, niektoré nie

a búrkové vlny, ktoré ticho neuhasí

ako horí boj o moc, otec a syn

smrad výčitiek, keď horia vlasy

a sny.

robinson

robím = som

Po pár rokoch v dome príšer
Vrátil sa ten čo myslí naopak
Zas moje sny slepo píše
V šlapkách a plavkách čaká na lejak

Vraj si môžem vybrať sám
čo robiť, kam ísť a čím mám byť
kým podrobím sa pravidlám
hrám sa že mám plán a holú riť

Cítim a som čerstvo naučený
spolu sa strácať na vlnách
letieť, nikdy nebyť v tieni
pohodlný a všedný ako bavlna

Viem sa biť so zavretými dvermi
viem byť absolútne hocijaký
a kým sa naučím byť verný
žijem z dobrých nocí, dní a vďaky

brehy

keby svet v mojej hlave bol skriňa,
vždy keď ju otvorím je iná

a tak si vždy znova kreslím mapy,
píšem ďalší návod ako sa stratiť

lovím v hmlistých vodách a hladina sa čerí,
prázdny spím, na dne jazera niet komu veriť.

nakazený a napoly odovzdaný predstavám
nikto nevie či začínam alebo prestávam

vstávam s veľkým srdcom a malým vedomím,
že sa bijem a budem biť kým to prelomím,

na cestu si beriem vždy viac než unesiem,
niekomu darujem a nájdem novú rodnú zem.

13th Meyer's Alley

--

Ulice boli v troskách, odkedy si hociktorý z nich pamätal. Deväť postáv pomaly napredovalo pomedzi úlomky drevených trámov, hromady sutín a obhorené kostry vozidiel. Ich kroky boli strnulé, ale ostražité. Žiadne zbytočné pohyby.

Nepravidelne sa ozývali záložné zbrane, ktoré im viseli z opaskov, štrk alebo úlomky skla pod ťažkými čižmami, občas cinknutie remeňa, keď si niekto priložil pažbu k plecu a zamieril do tmavého zákutia. Do západu slnka ostávala necelá hodina.

Nízky chlap na čele skupiny dvihol päsť. Potom zakrúžil vystretou dlaňou vo vzduchu a pomaly si zložil batoh. Šesť spoločníkov nasledovalo jeho príklad. Z batohov každý vytiahol malý kovový závit a nádobku s výbušninou. Pavúčia sieť.

O pár minút bolo okolo bloku nastražených šesť malých nášľapných mín, medzi ktorými sa ťahala sieť oceľových laniek. Bola to ich istota, že neprespia hlavnú časť predstavenia. Nie žeby niekto z nich dokázal spať.

--

You may not be the Sun.

in the days you were the only and first
you were said you were one of the kind.
you were said you were unique.

but unique you are just
by what you mean to someone else
by their side and through their eyes.

if you stare into yourself
you will go blind.
are you really that high?

take the look around.
there is so much to care for,
better not waste a minute.

but waste whole lifetime
for those worth it.
once you find them…

love is not for you.
love is nothing you need.
it is for them.