stavy (2025)

depresie po tridsiatke nie sú cool ani cute,

nemôžem sa v tomto stave bytia hnúť,

keď ma nemá kto z tých sračiek vytiahnuť,

a úzkosť si v mojej hlave hľadá další kút,

kam by mohla preniknúť,

kde by sa mohla uložiť,

len či ma tie roky naučili viac než súložiť

posraná promiskuita,

i am broken like a promise, tu i tam,

zazvonila motyka na kameň,

koľkokrát sám sebe zaklamem,

koľkokrát si človekem,

toľkokrát zistíš ako chutí rodná zem,

a ráno s podlahou sa bozkávam

mm, dobrá zem,

očami sa rozprávam,

jak v zrkadle s odrazem,

tvoje prianie mi je rozkazem,

len či sa pánboh pozerá 

čo stvárame s jeho obrazem,

skúšať nové veci, je k veci 

len keď skúšaš to čo skúšajú všetci,

keď už nebudeš mať čím kúsať, dáš si pol deci,

budeš sa pýtať jak sa majú dzeci,

dzeci ti povedia, že mal by si sa liečiť,

život je mrcha, co dá všeckým hejterúm,

keď ťa tequilla nezabila tak si nalej ešte rum,

život je ten najkomplikovanejší escape room

a potom sú tie dni, keď prví sú poslední,

poslední sú prví a ja som ten prostredný,

som kačička do vane čo ukazuje prostredník

všetci ste lietadlo a ja mám proste dník,

keď nadávam, tak preto že to myslím úprimne

všetci svätí rovnako jak démoni sú pri mne

pripadám im taký hlúpy ako oni pripadajú hlúpi mne?

ak naozaj chceš, tak buď pri mne,

svet vyzerá menší odkedy stojím vzpriamene,

prístavný most vie že to žije v mŕtvom ramene

a predstavy o živote sú mŕtve ako kamene,

znevažujú ma hoci nič nevážia,

cez prsty mi pretekajú - súťažia,

koľko času a síl, ešte ukradnú ti,

nič sa nemení, zem pod nohami sa krúti

zo všetkých síl sa snažím, prestať sa nútiť

do vecí a prestať sa rútiť,

ten čo leží, toho najrýchlejšie dobehnú,

niekto maká aj keď ty máš pauzu obednú,

na vrchole to je najviac podobné dnu,

mám v textoch dieru tak sa opriem o bedňu,

raz chcel by som byť ten, o koho oprieš sa,

každý deň mám pocit, že som tu od dneška,

ale zároveň navždy jak obriezka,

moja hlava vraví že potrebuje o zem otrieskať

kde všetci sú chlap stroj hrdina dub, ja som trieska.

môj pick-up line je "poď vrieskať"

no v skutočnosti tým myslím "precitni"

a pritom som tak bezcitný,

že som z toho sentimentálny,

počúvaj ma sem ty mentálny,

atlét, mali by ťa natreť,

niečím čo je zakázané aplikovať na pleť.

už sa do života niekoho iného zapleť,

a keď to nebude fungovať, 

tak nech ťa len vypne a potom zapne,

blik, bľak, tik, tak, klit, klát,

pardón, to bol len menší skrat,

presne tak, presne tak,

presne ako aristokrat,

som sa cítil asi sto krát,

snažil sa sám spraviť obrat,

do vlastných dvoch rúk to zobrať,

len aby som skončil na zemi,

vlastnými predstavami zrazený,

zmrazený jak účet,

skazený jak plán,

tak to dopadlo, keď som to skúšal sám...

odjakživa som pretkaný

rešpektom pred svojimi predkami

ťahám traumy za sebou pákami a kladkami

nad tatrou sa blýska a blázni tiahnu nad nami,

smerom von z európskej únie s holými zadkami,

zatial hladkám displej, ten moje ego hladká mi

sladko vraví že svet má pred sebou len pád, 

a my?

Indie (Fnurik 2025 slam)

 tvoja mama sa ma pýtala že čo je indie,

ale utekal som na vlak, takže nekdy jindy,

indie sú dospelí čo stále robia čo ich baví,

nechaj si tým potetovať vnútro hlavy,

to čo ich baví robia lacno, rýchlo, dobre,

stavajú to jak hrádzu kurwa bobre,

indie je jak intrák, štúdio v každej 

chodbe,

newsletter čo nemá tlačítko zrušiť odber,

základ je mať nápad a nebyť mizantrop,

keď nevidíš nebo, musíš priznať strop,

keby bol rozpočet tak by mohol prísť aj drop,

aj keď sa ti nechce musíš prísť a stop,

pauzni grind a sny o tom byť za vodou,

každý sa tam aj tak dostal náhodou,

reprezentujem metódu monte carlo,

ikonický jak v Piešťanoch toten s barlou,

karty sú hodené a kocky rozdané,

zážitky také, že si ich odrátaš od dane

jak hovoria na východe, poďme baviť,

nechaj si tým

 potetovať vnútro hlavy,

(Z)NIE

 z nie tak ďalekej minulosti na nebe znie,

že mi jebe z nej, že mi je bez nej zle, 

aké bežné, že?

nie je nebezpečnejšie nebezpečie než ženské,

navždy nadživotné povýšia na nadpozemské,

bezsenné besnenie mi pripadalo nežné,

nežnejšie než sneženie,

nežnejšie než jej zježené ...nie že nie,

kiež príde brieždenie, skôr než ma preženie,

bársčo by som dokázal sebe ale žene nie,

preto ženenie je jediné do čoho sa neženiem,

ona vie že nie, a ja viem že vie že nie,

čiara ktorá oddeľuje bezvedomie a väzenie,

je o rovnováhe rovnako jak lezenie,

či sa zaviažeš to závažie niesť je na zváženie,

ale ak to nie je áno, tak je to vážne nie.

z nie tak ďalekej prítomnosti azda znie,

že zrnko pravdy je základ každej fantázie,

že keď je zle tak ťa pravda zje ale pravda je

že prsia visia tak ich volám suspenzie,

jej starí rodičia smutní sú z penzie,

jej starí rodičia priamo z perzie,

vraveli že láska nie sú spenené spermie,

ale spreneverené prémie,

preverené verejne aj súkromne,

pod peržanom schované sú skromne,

túžby schované sú vo mne.

plány ísť spolu do vane sú v hovne.

aj sľuby sú tie-tam, zbohom v hovne.

jak ja v šiestej triede, poslaný do zborovne,

ukazoval spolužiačke že viem stáť vodorovne.

bolo dosť pohovorov a hororov, ňe?

z nie tak ďalekej budúcnosti určite znie,

keď to nie je áno, je to určite nie,

je to určité zadosťučinenie,

učit sa hovoriť nie na den učiteliek,

keď to neni jed tak je to určite liek,

storočie stonožiek samoživiteliek,

nadkolenných ponožiek, samodržiek plných očiek,

sto ovečiek vlku málo, snehových vločiek,

čierna bača, biele ovce,

čiernou ceruzkou sa stará o rovné obočie,

čierny trh prináša biele ovocie,

biele sny o tom že si čiernu kožu oblečiem,

jednu zo slečien zoblečiem a odvlečiem,

ale nebude to do herne,

ľudstvo je príšerné, lebo je to moderné,

nečakám kým ma doba dobehne,

lebo potom bude po mne, tak poďme hneď,

svoje podvedomie vedome podvediem,

lebo ak nepovie áno, tak povie nie.

z nie tak ďalekej budúcnosti na nebe znie,

že z nie bude áno.

Modrá. (Feč 30 bday skit)

vitaj, liga vyššieho stredného dobra
ti závidí že tvoja pozvánka je modrá,
jak modrý diplom, po zápase s matikou
a diplomatikom ma vyplo,
modrá knižka, ale už asi nie je žiacka,
je modrý pes modrejší než modrá mačka?

modrý je dekel smotanového pribináčka,
netoleruj modriny, na stenu pribi nácka,
moderné umenie, modré obdobie Picasa,
modra nie je pezinok, ale su kasa es mi kasa,
'modrá! modrá!' kričia policajné majáky,
aj my sme modrí keď na nás zasvieti dajaký,

modrý zub má spárované zariadenia,
a nastavenia čo sa cez noc menia
modré pery sú štýl, alebo je ti velká zima,
modrá sušienková príšera už nestraší ma,
modrá je obloha lebo sme na modrej planéte,
sny o modrej koalícii si chceš zobrať, alebo ich zametiem?

povedala modrá mama, no tak sa už zobuď,
modré kroksy sú jediné čo si môžeš obuť,
kebyže je žltá pochutina modrá, je to modravka,
keď ťa pozdraví iba troška, tak ťa pozdravká,
z modrými tabletkami sa vraj dobre podniká,
hlavne medzi používatelmi modrého koníka

písať ma naučili modré hory aka. modráky,
jak keď si deti kreslia modré oblaky,
že tu máš tridsať modrých riadkov nie je náhodou,
otvor modrý kohútik a budeme nad vodou,
a keď sa ťa pýtajú prečo máš modré vlasy,
preto lebo stále máme nádej na dobré časy.

Šani (b-day skit 2024)

on je kekët na ktorý sa spolahlivo namotáš
megadamage ako priemyselná sabotáž
bol tu viac jak raz a príde zas, jak fantomas
presvedčí tvojich rodičov, že na to máš

on je ten čo zavolá, keď už nemá kto
kde všetci sú kurvítko, musíš byť jebátko
kde každý druhý v jeho veku je tatko
on má v piči viac jak oranžové lehátko

on je ten čo celý rok sa nevie dočkať leta
je to preňho základ ako keramická toaleta
úsmev ako priamo z vrakunského ghetta
tak ti poviem, čo má letenku to lieta

odkedy vytiahol pojašenú hlavu z warcraftu
šoféruje nafukovaciu plťku na naftu
zarábal si tak že učil deti hrať kanastu
polutovaniahodný hlas ich volá na nástup

on je taký že pekné veci sa mu páčia
chce byť medzi tými čo si vrecká mastia
medzi tými čo už nepracujú ale vlastnia
ktorá bude (kosoš)tvorcom svojho štastia

on je nad vecou, je tu doma, on je v pohode,
bacha pristihne ťa v hocijakej polohe
slečnám nechá radosť stekať po nohe
dá ti návod na život pri hviedznej oblohe

aj keď bude pravé všetko čo je lavé,
všetko čo potrebuješ nájdeš v svojej hlave
šanii-chan šanimíre šaňoviči šaňoslave
nech je každý tvoj deň ako na oslave

Sloboda

(slam poetry Letavy 2023+)

sloboda hovorí milujte sa a množte,
ale najskôr treba demonštrovať - teda zbaviť monštier,
nahlas povedať čo si myslíte, kým môžte,
idi na chuj odkázať moskve,
"postarať" sa o tých, čo "starajú" sa o svet,
do špinavých bažín hodím sieť a ťahám
svine dobre oblečené kým sloboda je nahá,
každého čo nájdem vyhodím z okna - aha,
jedna šesť jedna osem, defenestrácia praha.

sloboda reže ako črepy skla,
podľa toho vieš že si to prepískla,
modriny skrývaš, ako kvety zla,
adresu sa márne snažíš prepísať,
kým tá sieť nájde tvoj happy squat,
zo zlého sna sa zobudíš nadránom,
v byte a niekto niečo hľadal v ňom,
hladko vydrbal s tvojím alarmom,
nie nadarmo je prvá dávka zadarmo,

sloboda je horiaci strom, bez listov,
ja som vedel že som to s ňou prepískol,
keď tatko zmizol navždy, ale vrátil sa pre pištol,

tá novela je napísaná nečisto, prepíš to,

argumenty sa ti rozpadli a teraz lepíš to,
sloboda láka a smeje sa jak mefisto,
nepriateľov si drž pri tele, kým ich neni sto,
prečo sa chováte jak tisíc rokov pred kristom,

smrť a dane sú to isté, len slobova je neistou,

ak je cesta napiču, taj najlepšie je neísť ňou.

sloboda, pravda a láska je cesta, pre mnohých,
ortopedické vložky nie sú sloboda pre nohy,
aj tak hladáme ju odkedy sme vyšli z delohy,

keď zobudíš sa v posteli a nič ťa nebolí,
tak je to preto že si čerstvo nebohý,
a najviac ťa serú veci čo nikdy neboli,
sloboda je možnosť byť k sebe férový,
prerobiť svoj život, skôr než na ňom prerobíš,
ale zabudol si na iných a tak sa to nerobí,

sloboda je posledná výstraha aby si dvihol riť,
a preusporiadal svoj rebríček priorít,
skôr než sa z neho stane plán ako sa priopiť,
sloboda je nájsť cieľ, tam kde si ho vytvoríš,
sloboda je cieľ a cieľ je cesta a každý vták si to švitorí,
nájsť cieľ je ťažké, len vtedy keď tvoj cieľ je klitoris,
sloboda mať mentálnu kapacitu ako trilobit,
sto dvadsať dva miliónov rokov hniloby,
ale iba jedna šanca, niečo z nej vyloviť,

sloboda si nájde skrýš, tam kde ju nakreslíš,
sloboda ísť vlastnou cestou a vysrať sa na prestíž,
ale sloboda má miesto v aute iba pre troch najlepších,
keď medzi nich nepatríš, môžeš to rovno zavesiť,
ísť sa živiť tým, čo ti spadlo medzi klávesy,
ale kým máš hlavu, v hlave myslíš, a v hlave si.
sloboda nie je ako ty, sama sa nespraví,
sloboda nerozprávať, nepočúvať a nepozerať na správy,
sloboda zbaviť sa ľudí, s ktorými sa nebavíš,
sloboda slova na sieti z ktorej sa nedá vyjsť,
sloboda je rozhodnutie, že nech bude ako chce,
nikdy nezvolíš nenávisť,

Phetch (k narodkám) / Zdravas

 pred velkým treskom bolo nič, a pred ním ty, 

ked nemáš v ušiach dosť dier, tak sa prepichni, 

ale predsa, prepáč a predstav si velký beat,

zdravas všetky drobnosti, všedných dní,

 než som na to prišiel, som sa spustil a zmrvil,

musel som si najprv piatok vypustiť z krvi, 

nechať sa pozvať posledný a vyhostiť prvý, 

zdravas zdravý rozum, milosti plný,

ten divný svet, je divne zahltený logami,

prázdny obchoďák s nekonečnými chodbami,

to najdôležitejšie som dostal od mamy,

zdravas porozumenie nezaťažené dogmami,

 keď zem je vek a drobná je plochá, tak to má byť, 

nič není tak bitch a dobrá ako #dobrábitch, 

koláčik vytetovaný rovno do hlavy, 

zdravas hormonálna rovnováha pohlaví,

 s nohami na pleciach, s pílkou na konári,

nie rozum, ale vyhrá ten, kto má byt,

buď pozdravená a high, a leť ponad nich,

zdravas myseľ transcendencie schopná byť, 

 všetci sa stretneme v terapeutickej poradni,

raz muselo to prísť, tak sa ovládni,

kde ešte predávajú slipy podla dní,

zdravas tým, ktorí vidia boha v nich.

zdravas modrákom za ten boží refrén.

Tvoja mama [Letavy 2022]

niečo o mojich najlepších kamarátoch. niektorí sú imaginárni, ale to im nikdy nevadilo. čím lepší kamarát, tým horšie veci mu môžeš povedať. aj tvoja mama džouky si najviac ideme s mojím bratom.

niekto zvoní, tvoja mama pýta sa že kto je to?

riaditeľ školy pre pokazených poetov,

doniesol ti leporelo plné plné podnetov,

čítaj, svoj dekel nájdeš v hale odletov,

jediné čo viem vyčítať z toho ksichtu je,

že viacej pomýlený človek neexistuje,

zneužívam rýmy ako formu terapie,

pripajám sa k mládeži kerá vela pije,

normálne by som išiel na hrádzu sa korčulovať,

ale prišla príležitosť do majku sa rozčulovať,

väčšina týchto rýmov mi napadá pri žehlení,

a keď si myslíš že je lepší spôsob, no tak není,

po generácii, ktorá nepoznala svojich fotrov,

generácia, čo by radšej nepoznala svojich fotrov,

generácia pre ktorú narátať do troch je pokrok,

si denne si púšťa porno, nech sa necíti ako otrok,

otrasné správanie je moje základné heslo,

možno preto mi to na základke moc nešlo,

keď sa obzriem dozadu, vidím pestré detstvo,

dnes mám už len odvahu sa cítiť nesvoj,

všetko čo mi prešlo, ma časom prešlo,

každý mamkin preslov, mi podával veslo,

keď mal tatko čas, radšej sa venoval autu,

niekto povie že je fas, no proste nezniesol pravdu.

každý má živote jednu Sandru alebo Sáru,

na hrudi nosí vojnovú sekeru jablko sváru,

ja som tam bol tiež, a mala dosť velkú náruč,

mala všetko čo vedela, a ja ani páru.

inšpirovala k nekonečnému počtu snov,

ale všetky boli o tom čo má pod sukňou,

vyvrcholilo to tým, že som jej kúpil flautu,

ludia nevedia nič, pokým nevedia pravdu.

odvtedy sa na vzťahy iba tak tvári,

s raťafákom plachtou tvoria náramný párik,

už sa ani nepýtam, že ako sa im darí,

keď je z čoho tak varí, keď nie tak obráža bary,

on jej pravidelne ničil nervy tým,

že namiesto cukru kúpil pervitín,

ona mu zachránila život dusenou zeleninou,

on jej zachránil život tým, že išiel s inou,

ona mala koncert v miestnom bordeli,

na plagáte píše iba sobota a pondelí,

zájdem za ňou reku či sa potom podelí,

ukázalo sa že hej, no len s palcom v prdeli,

keď ide do vane, tak musí zobrať obuvák,

viem čo si myslíš: toto nemusím počúvať,

to hovorili aj tí, čo som ich musel porúbať,

presne tak jak lužné lesy a tvoju mať,

zase zasekol si sa jak výťah, a tvorbu trápi smäd,

tvoje úspechy sú magnetky na chladničke,

pozerajú jak tam stojíš a čakáš na výsmech,

digi digitálne deti kričia, hladní sme!

tvoj najlepší nápad sedí pri vchodových dverách,

čo robíš so životom keď sa nikto nepozerá?

to že začneš zajtra si si povedal už včera,

kedy to chceš stihnúť keď nezačneš teraz?

nezvykol si si ze ľudia sú úplne iní ako si ty,

niekedy nejde to inak než jebať na pocity,

spraviť to tak jak hovorí google a mať to v piči.

čierny či biely, aj tak si panák na šachovnici,

sú to ľudia z obrazov, ktoré nikto nenamaloval,

majú vlasy ako besní, a hlasy ako alobal,

a vedia kde bývaš, tak nie aby si žaloval,

tvoja mama prosí aby si jej zavolal,

nechodil v noci von a aby si sa šanoval,

no ty si kúpil život skôr, ako si naňho mal,

slogany čo padajú, spievajú jak samopal,

pavučina lží, na ktorú si sa namotal,

je krehká, ale nie viac ako tvoja lebka,

neklam, slová schované v svetlách reklám,

prekvap, nás a sám seba pošli vieš kam,

check one, nedám check two, lebo meškám.

hezká, by bola tvoja mama keby bola češka,

bežkaj, vyber keš a teš sa z tesca,

treska, keď nemáš chuť na bobra tak zjedz ježka,

nebeská, je láska a jedna ruka tleská,

lesklá, debili si radi lepia na čelné sklá,

heslá, www.tvojamama.sk

Sára a/alebo Sandra (Letavy 2022, výpredaj nápadov)

Sára šla v šlapkách a Sandra v sandálach,
na tričku mala kresleného vandala,
opálená, strapatá, potetovaná že vyzerala jak mandala,
zahorel som za ňou á la Jan Palach,
šelma horúca jak sauna a svalnatá,
vraj skákala po skalách, keď bola malá,
a tolko chýbalo aby sa polámala,
ale aspoň sa sama naučila padať,
poskúšala všetko, veď kým je ešte mladá,
samba, tantra, kravmaga,
a ako podojiť hada,
nevieš či sa chce hladkať, hladať, alebo hádať.
hakuna matata, aj kuna ma tata,
lebo keby mala kuna nemala tata,
tak neni malá kuna,
ked nemala tata, 
tak nemala kde bývať, 
tak sa nakakala ku nám, 
spoločná kúpeľňa je humáč, 
umy sa ešte raz, lebo tu máš chumáč.

a to bolo na ňu trochu too much.
mala vlastný svet, jak Herbertova Duna,
keby mala mačku, volala by sa Luna,
ale od mala mala sen, že má labradora menom Chára,
haraší aj našim, keď ju vidia jak hára,
v šatách z čias, keď bola tenká jak čiara,
ale ona nie je žiadna nána,
špekulovala, či by bola tak žiadaná,
aj keby bola zadaná,
tak osedlalalaa,
taxikára-Taliana,
majstra maliara,
pána vladára
aj toho čo zvláda náklaďák,
všetko čo mala, im ukázala…
dala im viac jak Pamela za mlada, 
jej umelecké meno bolo Ada á la rajská zahrada
jej oblúbene mesto bolo Fuk-ušima,
mala motorku a helmu s mačacíma ušima,
len si na ňu spomeniem a suší ma,

koľko centimetrov skúsila aniž by sa dusila,
neviem dodnes presne, no tuším že tušila,

že každý mal pocit že ju musí mať,

je to radosť s niekým takým usínať.

Učím sa (2020)

furt mám pocit, že som tu prvý krát,
to ako fakt, aj ja sa môžem hrať?
okej. tak ja tu niečo mám.
z múdrostí našich otcov a mám,

lebo otcovia si vždy poradia,
a keď nie, tak aspoň poradia nám.
ale len v tom, na čo už máme vek,
a váhu, odvahu a výšku.

a v tom že fakt musíš mať výšku,
lebo iba tak si nájdeš dobrú robotu
svojmu srdcu a hlavne odboru blízku,
no nieže tam ostaneš jak lízať misku,
a snívať o tom, že ti niekto zaplatí výskum.

na čo máš tata, keď nie na to, aby ti povedal, na čo máš?
aby ti pripomenul, že len jeden zo sto
môže byť žán klód van dám, alebo fantomas.
ale choď, dobre sa uč a sám to dáš.

a tak naučil som sa učiť sa, učiť sa, učiť sa,
budovať vzťahy, ale iba ku číslam,
a nepočuť, že sused doma mučí psa,
ale odkedy mám výšku, pomaly učím sa.

oči

nerušte moje kruhy, okolo oka,

okolo okrajov, tvojich zreníc,

čo hovoria horor, v znamení vlka,

horia jak korona zatmenia slnka,

kontrola zhora, zvnútra aj z vonka,

kontrolka varovania že zišiel som z mapy,

a zišlo by sa napiť,

no mal by som sa vrátiť,

vraví mi ešte niečo napíš,

ak si ma neprišla zabiť,

rád sa v nich stratím,

nerušte moje kruhy, okolo oka,

Asfalt (Letavy 2021, 1. časť)

predtým jak to zabudnem, tak sa musím priznať

pripravil som každú vetu presne ako prišla

tým čo tomu neveria, uvediem príklad:

primitívi, čo si príliš pripisujú význam

majú prísny názor, pritom nevedia písať

bez internetu sa nevedia ani vysrať

príbuzní si pre nich prišli, no nemali kde pristáť

privilegovaní primáti, čo ich nemôžem vystáť

príliš veľa ľudí, čo sa pripútajú k číslam

tých čo nemajú čo stratiť, sa snaží každý získať

hlavne tí, čo fungujú, len kým je s kým sa vyspať

tým, čo nevedia, čo im chýba, asi chýba iskra

a všetkých ostatných som už videl x-krát

všimnite si oči tých, čo sa berú moc vážne

keď sa dobre pozriete, tak vidíte ich bárskde

čo chcem povedať je, že sú väčšinou prázdne

dal by som si niečo studené, jak text tejto básne

ale potom prechladnem a na všetko kašlem

vlastne mi to znie ako celkom dobrý nápad

tak jak sa to píše na motivačných kartách

vráť sa do časov, keď ťa nič nemohlo nasrať

zavri oči, nadýchni sa, úplne sa zastav

vyzuj sa a cíť, niečo iné ako asfalt

Dezolát (Letavy 2021, 2. časť)

drahý dezolát,

snažím sa ťa tak nevolať,

nehaj neboj, žiadna reklama sa nekoná,

tváriš sa že demokracia k tebe nie je férová,

skús viac času vlastnej hlave venovať, 

skús tú stenu medzi nami prekonať,

netvár sa akože né,

dvere sú otvorené,

každá skupina zvonku vyzerá jak tá istá,

strílat ich a zatvárat, kým nebude planéta čistá,

ty si fašista, ty si fašista! ty si fašista...

bezpečný a nezávislý ako pakistan.

tak sa bojíš že u druhých hrotíš strach,

ale prečítaš si iný názor a po uši spotíš sa,

máš to blbé keď ťa bolí rozmýšlať,

ja teda zvolím jednoduché slová,

tvoja profilovka ťa aj tak schová,

keď nepôjde to dneska, skúsim zajtra znova,

nová škola, nová strana, nová doba,

nechaj si ten obraz sveta premalovať,

miesto hádky o tom, kto je ozaj slovák,

poďakuj sa svojmu adminovi, ocinovi, mamine,

za to že si vločka snehu zachytená v lavíne,

nedvíhaj na mňa hlas, normálne sa bavíme,

nehádaj sa so mnou, že kto je na vine,

aj tak to záleží na tom, v ktorej si bubline,

vo víne je pravda, a v pive odvaha,

a jediný koho vieš bozkávať je podlaha.

musíme sa rozprávať, o tom, kto ťa ovláda,

každý deň skanduješ že nenecháš sa okrádať,

tak kto ti zobral pokoj, dôstojnosť aj čas?

sám si jazvy otváraš,

aby si ukázal kolko ich máš... 

ja vidím že máš problém, asi to nemáš lahké,

keď ťa odmalička učia facke a flaške,

a tí druhí vonku sú všetci v maske,

to čoho sa držíš, to ti škodí, daj sem,

možno to tak nevyzerá, ale vždy máš na výber,

tých vecí čo máme spoločné, je za kýbel,

vymeň klietku čo máš v hlave aspoň za výbeh,

keď to spravia všetci, čaká nás zlatý vek.

Na ženy (Letavy 2021, Výpredaj nápadov)

povedal by som to takto, vážení,

spávam na zemi a ležím rozpažený,

medzi snami o zázemí a tým čo mozog káže mi,

hlavne vtedy, keďsi spomínam na ženy:

suseda Magda ma dcérku Vierku

sledujem ju večer cez kľúčovú dierku

jak si píše denník v čipkovanom tielku,

nehaj ja to pozerám, neprepínaj mi tú telku, 

volá sa Dáša a jej smiech je liek,

malá lesná víla, má posteľ z vetvičiek,

čo sa týka mňa, tak 5 z 5 hviezdičiek,

ale jediné čo prečítala bolo Zem a vek 

ďalšia je Kaťa, taká čo maká, aby mala 2K

v čistom, čiže pre zamestnávateľa krát dva,

nedosiahnuteľný vrchol ako K2,

moje srdce bolo jediné čo neukradla 

krvácal som, keď spoznal Peťu - tatérku,

naučila ma žrať cícerovú nátierku

ale spraviť maturitu nie je ako spravit partnerku

bola spokojná až keď som jej vymenil baterku

čo nenájdeš dnuká, tak to nájdeš venku,

presne tak som našiel bartenderku Lenku,

vytriezvel som z viery že som na šiel bezva žienku

keď mi z gatí vytiahla len peňaženku 

ďalšie meno neviem, bo bola strašná párty,

päty, lýtka, stehná, kolená a nárty,

vyštartoval by som, keby mi išli štarty,

ale ja som stará škola, štýlom salám párky,

tak sa iba kukám a stojím pri stene,

(niektoré majú rady prstene,

niektoré zas prstenie,

a niektoré proste nie),

bude už len jedna alebo ďalších sto,

dávno nepozerám na to ako na číslo,

v komentároch nadávam mačistom

do nacistov,

v realite som to ja, komu jebe načisto

žijeme na dne prázdnej misy, premisy,

že internetu vládnu cecky, a štátu penisy,

musíš mať tisíc lajkov denne iba vtedy si,

nakladať umývačku riadu nie je to čo kedysi

láska je len jedna a jedna plus jedna, to je tri

láska je tá ktorú počuješ v povetrí

láska je nesmrtelná ako slam poetry.

Videá

čo sa deje okolo je choré, vieš?
nie je to ani tak o tom, či a koho si zoberieš,
skôr kto z koho a čo z toho, kým sa to zoderie,
vieš strašne moc a príliš a priveľa,
že všetko dobré je drahé, zakázané, alebo sa z toho priberá,
a tí čo im je jedno, točia videá.

Premiéra

balada o tom, jak sa podarilo vymeniť premiéra,

jak buldoga za yorkshirteriéra,

nechcem vedieť čo sa ľudom v hlave premieľa,

pri skalopevnom presvedčení, že “internet vie všetko, čo neviem ja”,

každý deň slová na realitu a naspäť premieňať,

no ak život je kino, najväčšiu moc má aj tak premietač.

Tvorbáč (Letavy 2020)

-- učesaný text vystúpenia na Výpredaji nápadov - Letavy 2020 --

To je čistý horor, jak sa potia ruky,
mal som si čosi naložiť, aj pod pazuchy.
Komentuj a zdieľaj, kým ma stihnú zrušiť,
kto mi dobre nerozumie, stačí tušiť.

Chamo Salupka - Tvorbáč.

Ak vám to nevadí, tak budem čítať,
lepšie ako furt sa vlastnej hlavy pýtať.
Prevažne neodpovedá,
len to chcem povedať:

Budia ma sny, v ktorých som ostrý a dravý.
Budím sa na to, že som ostýchavý.
Budia ma veci na ktorých sa sprostý baví.
Fakt si to nevymýšlam, pozri na nich.

Toto som zosnoval minulý rok,
tak dúfam dúfam že to bude ok:


Budia ma sny o tom, že mal som byť hercom,
no moje ego je štetcom,
moja múza je štetkou.
v tom obraze je všetko,
o čom som sa hanbil napísať status,
jak to raz dávno napísal Matúš;

Jedenásť dvojbodka sedem:
Neznášam keď neviem,
a ked neviem, koho … si beriem.
Zároveň neviem kde beriem silu vstať,
a to že keď nastúpim, mal by som sa prípútať,
no ja chcem skôr vystúpiť a vystúpať,
na ujať - ujať, ujat - ujat, ujat´ - ujat´,
uliať si vibe a schuti sa v ňom vykúpať,
užiť si to čo ešte nestihli vyrúbať.

A teraz zas back to the root,
riadky čo som napísal tu:

Idem a sekám to, riadok po riadku,
žmolím a modlím sa nech je to v poriadku.

Počítam dvojriadky.
Sedím u Podčiarky
a počítam pospiatky,
polo-spiac, až tam, kde sú počiatky;
Všetko dôležité som dostal od matky,
a to podstatné zas otca,
pohlavky, keď bol som jak ovca,
facky, keď som kreslil zadky,
od základky ma mátali kamarátky.
Boli takí, čo vraveli, že sa nezdám,
a nech sa nevdzám,
stavali ma k hviezdam.
Ale naši chceli aby som sa spratal,
skôr než venoval sa kresbám,
aby som sa správal jak kresťan,
a zároveň dal svätý pokoj lesbám.

A aj keď som sa snažil jak sa dalo,
smažil, pražil a zažil, ale nevydalo,
PPP ý;!
Sorry, mám tu dáky preklep.
So záplavou tieňov, tiel a svetiel,
rastie šanca, že si ťa spletiem,
skôr než ťa stretnem,
a tak pletiem,
aspoň tento tvorbáč.

Verím že každá dobrá tvorba
musí niekam ústiť.
Preto som ducha plný
len tesne predtým než ho pustím.

--

Ešte pripomínam, koľko sú jedna a jedna.
a) pre tých čo vravia, že je čas jednať,
b) pre tých čo vedia, len sú úplne vedľa,
c) slečna, vaša karta je piková sedma.

mladá krv

mladá krv, tá má hlad, tak
kto chce nájsť, musí hlad(k)ať,
preto sa vyznám v mapách,
v ktorých ty sa strácaš,
a ďalších sto s tebou,
vravím boh s tebou,
lebo so mnou už nestráca čas,
mám vlastný dlh, preto nesplácam váš,
dám na vlastný krk, preto sa nemaznám,

až tak.

a keď tak, tak len tam, kde mám kam.

ne-ledabolo píšem a volám kamkám,
keď nepíšu a nedvíhajú tak aspoň makám,
sorry, niet kedy, musím písať story,
musím spraviť update a vydať nový,
kým ten starý zhorí,
a tvorím, veci čo sú ďaleko jak hory,
s oblohou a s tromi stromami a mrakmi,
jak ty, keď sa márne snažíš zakryť,
pred stáleprítomnými zrakmi,
näbuď taká,
veď si chcel byť star a mať vlastný štát
sám za seba a stáť

a šťať, zhora do huby,

tým čo ťa opľuli...
a toto nie je nič iné ako všetko, čo si chcel mať,
ja už nepočítam tú kopu strát,
kým nebude moj magnum opus stáť,
nemám čas sa opúšťať,
lebo mladá krv, tá má hlad.

pod hlavou

mám vraj vela rečí
a vela pohľadov,
splývam s podlahou,
mám príliš veľa snov
s ohľadom na to, že som neznaboh,
no poviem ti, kde by som bol bez barov
doma sám, tá malá duša
plakala by do vankúša
a preto skúšam sa nájsť
sám seba
a skúšam sa nebáť
a skúšam nájsť teba

Lebky

v bezpečí pred sebou samým
nepotopiteľný zdaním
že stále sa len bránim

že lebky sú nutné obete
všetkého, čo kedy poviete