2. 4. 2010

Kapitola 1 – Keď budeš raper

Predtým než sa pustíš to tohto chaotického braku, mám pre teba malý trik. Nero, o ktorom je tento príbeh, vôbec nie som ja - tento týpek totiž vynechal veľký kus svojho života. Prečo... to zistíš na konci.

Nero mal zvláštny život. Včerajšok si nepamätal, zajtrajšok nepoznal, na všetko mal kopu času a v diaľke pred sebou žiadny úchvatný cieľ.
Jeho rodičia boli rozvedení. Matku už dlho poznal len z počutia a otec bol neskutočne zamestnaný. Poctivý muž, ktorý mal svoje poctivé pravidlá. Ona mala iné a preto sa nemohli dlhodobo znášať. Ale to je nepodstatné. Nero nepoznal viac zo svojej rodiny a ani ho to netrápilo. Mal svoj vlastný svet a tam sa mu páčilo najviac.
Poznal zopár ľudí, nietkorých nazýval kamarátmi. Klamali mu, podvádzali ho, okrádali a ohovárali za chrbtom, smiali sa mu a robili mu naschvály. Nebol obľúbený. Vlastne sa ani nevolal Nero. Mal meno tak trápne, že je škoda ho spomínať.
V škole prežíval kombináciou lenivosti, prenikavej inteligencie a zdravého cynizmu. Ale tieto veci sa v triede necenili. Pre nikoho neboli dôležité, tak ako ani sám Nero nebol dôležitý. Pre nikoho.
Mal rád pavúky a piatok trinásteho, počúval nechutné techno a nosil oblečenie, v ktorom sa cítil dobre. Kdesi v hlave mal malého kocúra, ktorý prežíval to čo on, spolu s jedným nepatrným, odumretým želaním. A tiež mal rád zimu, ako ročné obdobie.
Začalo sa sychravé popoludnie začiatkom novembra, sneženie vystriedal dážď a všade zostávala špinavá brečka.
Nero cestou zo školy obchádzal bandu dementov. Nielen že boli jeho spolužiaci – navyše boli neuveriteľne tupí. Netrvalo dlho, kým sa dostali k jednému zo svojich najprimitívnejších spôsobov zábavy. Nero sa snažil len nenápadne zmiznúť. Kocúr sedel v kúte a mračil sa do novín. Hľadal želanie.
Do pleca mu vletela špinavá guľa. Ustúpil o krok vedľa a šliapol do veľkej mláky. Dementi ho guľovali ďalej. Hádzali projektily nechutnej mokrej farby, skôr blato než sneh. Vrchol neandrtalizmu. Kocúr zavrel noviny. Želanie bolo jednoduché. Pár vecí treba zmeniť.
Hoci mu inštinkt poradil pravý opak, rozbehol sa smerom k nim.
Udrel toho, čo stál najbližšie. Ten zafučal, zapotácal sa a vyniesol obdivuhodnú myšlienku: -Ty jebo! – Vzápätí sa všetci štyria zapreli do Nera a vyváľali ho v špinavaj mláke. S kreténskym smiechom odišli.
-Kurva. - pomyslel si Nero, vstal a skúsil zo seba zhodiť vrstvu blata. Bol mokrý od hlavy po päty. O pár minút kráčal, alebo sa skôr tackal, hore parkom za školou. V hlave sa mu stále dookola ozýval kúsok pesničky, ktorý práve zložil.
- Na všetko jebem! Ti jebem, kretén jeden, že fajn je deň, len toľko ti chcem... Ti jebem... - postupne silnela, až si ju začal rapovať nahlas. A muselo to byť dosť počuť, lebo po chvíľke ho prerušilo hlasné zvolanie.
-Hej! –
Nero sa obrátil. Pozrel doľava, doprava, na druhý koniec ulice, no nevšimol si nikoho, kto by naňho mohol volať.
– Nič? Fajn. – povedal si potichu a zmyslel si, že zloží ďalšiu slohu. Nedostal sa ani po druhú nadávku a už ho zas ktosi volal.
-Hej! -
Až teraz Nero vykukol zo svojho tunelového videnia a všimol si lavičku. Presnejšie, všimol si dve dievčatá usadené na nej a ešte jedno, ktoré mu mávalo rukou takmer pred nosom. Celkom dostatočne ho to vykoľajilo.
Skúsil napraviť svoj skysnutý výraz. Potom to skúsil ešte raz a na záver si letmo obzrel dievča, čo naňho kývalo.
Bola pekná. Mala bielu bundu, veselé svetlé oči a ešte svetlejšie vlasy zopnuté do chvosta.
Povedal si: -Hm, - a pohol sa k nim.
- Čo ťa vyváľali? - spýtala sa, keď prišiel bližšie.
Nero len tupo prikývol a mávol k tomu rukou.
- Ty si raper? - pýtala sa znova.
- Nie. - odvetil Nero.
Babenka vedľa nej nadvihla obočie. Zaklincovala sa do Nera veľkými tmavými očami, v ktorých žiarili malé svetielka. Asi sa tak tvárila zámerne, lebo tretia z nich do nej štuchla a vyčítavo zapišťala.
-Niky, prestaň! - Nikine oči zhasli a akosi smutne pozrela na kamarátku. Až trochu príliš dlhé ticho odsekla znova plavovláska.
- Okej. Tak keď budeš raper, tak prídi za nami. – vyhlásila a vzápätí dala dokonale najavo, že rozhovor skončil.
Nero sa takmer zasmial.
-Tak ahoj. – kývol im Nero a vybral sa na zastávku. Už nerapoval, ale aspoň sa pohupoval do rytmu. Keď sa dostal dostatočne ďaleko, obzrel sa a videl, že Niky ešte stále pozerá za ním. Svetielka v jej očiach znova svietili.

-Kapitola 2