arogantný referát
Tento výraz, ako vieme, je jeden z mnohých dôležitých výrazov histórie a dejepisu. Jedná sa o formu vlády, ktorá funguje na princípe absolútnej moci panovníka a zároveň podoporuje rozvoj tzv. osvietenských myšlienok. Mimo iného sa tiež dobre vyníma ako nadpis látky alebo titulok prednášky. K tomu sa vrátim neskôr. Slovami osvietenský absolutizmus môžme prípadne označiť aj obdobie, v ktorom mala vyššie uvedená forma vlády uplatnenie.
O.A. - význam:
Názov je významovo zložený z dvoch ďalších historických termínov:
Osvietenstvo: Označuje sa ako myšlienkový smer presadzujúci nové myšlienky a revolučné metódy chápania sveta, podporuje nové objavy, umenie a výskum v oblasti vedy a techniky. Väčšina osvietenských zástupcov konala v zmysle dobre známeho, no polemického príslovia: „Zmena je život.“ Niektorí si to možno ani neuvedomovali.
Absolutizmus: Politický systém, v ktorom všetku výkonnú aj zákonodárnu moc drží v rukách panovník, teda monarch (kráľ, prípadne cár alebo cisár). Je veľmi účinný na udržanie poriadku v krajine a často býval jediným riešením v čase nepokojov. Zakladá sa na jednoduchých princípoch egoizmu a zmyslu pre veľkosť vlastnej osoby, niekedy nazývaného megalománia. (Tento jav je v období osvietenského absolutizmu potlačený osvietenskou výchovou, ktorá dosiahla v priebehu dejín obrovský pokrok, no v súčasnosti znova upadá.)
Spojením týchto dvoch na pohľad protistojných, no spolu účinne fungujúcich princípov vznikol osvietenský absolutizmus. Uplatňuje sa v niekoľkých fázach:
1) Panovník s osvietenskou výchovou, dobrými predpokladmi pre vládu vo veľkej krajine a už spomínaným zmyslom pre veľkosť vlastnej osoby, navyše podporený zákonmi predchodcov, sa ujme vlády.
2) Za predpokladu, že má absolútnu moc, eliminuje problémy a konflikty s inými štátnymi útvarmi (resp. ich panovníkmi).
3) Po ukončení konfliktov vydá prvú reformu s dostatočne veľkým (kladným) dopadom na najväčšiu časť obyvateľstva a získa tým priestor pre ďalšie reformy.
4) Uskutoční čo najväčší počet reforiem s čo najmenším porušením rovnováhy vo vyšších vrstvách. Pozn.: niekedy bolo potrebné vydať „silnejšiu“ reformu aj za cenu negatívnej odozvy v kruhoch šľachty a duchovenstva.
5) Vo chvíli, keď sa proti nemu (nej) postavia vyššie vrsty, opustí politickú scénu. Pre vlastnú bezpečnosť odstúpi od menej podstatných reforiem.
6) Zomrie na ťažkú chorobu a prenechá vládu (podľa možnosti) rovnako osvietensky vychovanému nástupcovi.
Cyklus sa opakuje dovtedy, kým niektorý nástupca poruší princípy osvietenskej výchovy alebo úplne prevráti spôsob fungovania štátu.
Typickými reprezentantmi osvietenského absolutizmu na našom území boli Mária Terézia a jej syn Jozef II.
O.A. – slovo:
Samotný výraz osvietenský absolutizmus je zloženinou viacerých slov a prípon.
Osvietenský: úplné jadro výrazu tvorí sloveso osvietiť. V tomto prípade má metaforický význam a znamená približne toto: zasiahnuť vynikajúcou myšlienkou. Ďalšou fázou slovotvorného procesu bola premena na prídavné meno osvietený. Keďže výraz osvietený absolutizmus by znel absurdne, slovo osvietený bolo zmenené cez tvar osvietenec do konečnej podoby prídavného mena osvietenský. To znamená súvisiaci s osvietenými ľuďmi, čiže osvietencami.
Absolutizmus: toto slovo je celkom jasne a pochopiteľne odvodené od výrazu absolútna vláda. Slovo vláda je tak nezáživné a zbytočné, že bolo z konečného výrazu vypustené. K základu slova absolútna bola pridaná všeobecná prípona pre štýly a smery (či už politické, umelecké alebo iné) zmus. Týmto nám vzniká veľmi dobre znejúci výraz absolutizmus. Tento výraz presne vystihuje formu absolútnej vlády a svojím majestátnym zvukom pripomína silu takéhoto spôsobu panovania.
A nakoniec, spomínaný výraz je veľmi vďačným grafickým objektom. Je zložený z dvoch približne rovnakých slov, ktoré sa dajú umiestniť nad seba. Obidve slová tiež začínajú výraznými samohláskami, ktoré v niektorých z mála prípadov zabraňujú zakoktávaniu. Pomenovanie má tiež dostatok slabík, aby sa mohol zaradiť medzi odborné výrazy.Celkovo hodnotím tento výraz ako vhodný a esteticky správny.
