Malá úvaha o dvoch veciach ktoré hádžu (nielen) mojím životom.
Svet je sviňa. Je plný nástrah, na ktoré vás nikto nepripraví. Jasné, všetci nimi už prešli. Ale koho to raz zabolí, dopraje tú bolesť aj ostatným. Veď prečo nie?
Každý má kdesi v sebe zapísanú dávku, ktorú znesie. A tesne za ňou, takým drobným, aby si ju nik nevšimol, tam má dávku, ktorú už neznesie. V skutočnosti sú obidve rovnaké. Záleží na tom, ktorej skôr uveríš. Deň života za sekundu bolesti, každý si ráta svoje chvíľky. Všetci sa narodíme s pevným miestom v rade. V poradovníku, v ktorom čakáme na svoje rany. Zaslúžené? Iste. Za čo? Ktovie...
Prvá polovica úderov nás ženie k myšlienke, aby sme sa snažili viac. Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Presne v polovici je posledná stanica, posledná nádej. Výstupište. Kto to dokáže, vystúpi tam z radu a začne odznova. A tak sa celý život znova a znova prebíja prvou polovicou a nikdy sa nestratí.
Druhá polovica je iná. Sú to rany, ktoré nás tlačia k myšlienke, aby sme to vzdali. Lenže pravidlá sa za polčasom menia. Kto to vzdá, už sa nevráti na začiatok. Čo ťa nezabije, z toho neumrieš. Sakra... Zmeškal som svoju poslednú nádej. Na vrchole snahy prišla posledná stanica a mnohých nenapadlo vystúpiť. A rútime sa s ďalšími ranami ku koncu. Bolí to, ale nemôžme sa vzdať. Až úplne na konci.
Áno, takto to malo vyzerať. Svet sa rozdelí na tých, čo stihli vystúpiť a na tých, čo sa rútia bezhlavo ďalej. Bolo to v rovnováhe. Bolo to správne. Bol v tom systém.
Lenže každý systém sa časom rozsype. A tak sa prvá polovica začala miešať s druhou a my, čo sme nestihli vystúpiť, nachádzame po ceste kúsky šťastia. Možností pribúda, všetci sme dostali ďalšie šance. A vieš čo? Každý z tých kúskov vynahradí tisíc úderov. Matematická logika zvíťazila, nie je o čom sa presviedčať.
Ten kto chce, nepotrebuje nádej. Stačí pozorne loviť tie zrniečka, čo padajú z druhej strany. Zrniečka šťastia. Dajú sa pestovať! Ak im veríš, zostane ti iba čisté šťastie. Radosť vie sama dýchať, ak ju to naučíš. Narastie ti tak, že už neuvidíš zamračenú oblohu, ani temný obzor bez známych svetiel. Šťastie je nekonečné. Ak chceš, sprav si z neho krídla a uvidíš, ako vysoko sa s nimi dá dostať. Len treba pozorne hľadať a mať oči otvorené. Bojíš sa, že zrazu príde koniec? Neblázni, veď kruh nemá koniec.
Svet je sviňa. Dočerta s ním. Život je parádny.
